Určite nikto nepochybuje o tom, že pedagóg na niečo také nemá právo. Doba sa posunula, spôsoby výchovy sa vyvíjajú. Fyzické tresty sú už dávno tabu, tie ostatné sa menia. Rodičia občas sami ťažko určujú, aký trest je pre ich neposlušného potomka primeraný. Nový Čas sa opýtal odborníkov, ako deti pri výchove trestať a či vôbec.
Je celosvetovým trendom, že dieťa nesmiete udrieť. Veľa krajín má tento zákaz uzákonený a keby zahraniční sociálni pracovníci videli „jednu výchovnú po zadku“, ako sa u nás bežne deje aj na detských ihriskách, zrejme by mali rodičia riadne poťahovačky s úradmi. Ak by im dieťa nebolo rovno odobraté. Väčšina svetových odborníkov posúva zaužívanú hranicu ešte ďalej a tvrdia, že do správnej výchovy nepatria vôbec žiadne tresty, nielen tie fyzické.
„Trest odvádza dieťa od vyriešenia problému, ktorý vytvorilo, nič sa z neho nenaučí a utvrdzuje si svoje mylné uzávery,“ hovorí Martina Vagačová, výchovná poradkyňa a lektorka Efektívneho rodičovstva a vysvetľuje: „Tým dieťa správanie opakuje napríklad v duchu hesla: Čo oko nevidí, to srdce nebolí.“ Je vhodnejšie nechať dieťa čeliť prirodzeným dôsledkom svojich činov. Tak si deti skôr a lepšie uvedomia mieru svojej chyby.
Vysvetlite logické dôsledky
- Dieťa by si malo uvedomiť dôsledky svojho správania. Skôr ako trestať je lepšie vysvetliť logické dôsledky. Nie vždy sa to dá, ale dieťa by si malo uvedomiť, kde sú hranice. Musí vedieť presnú príčinu, prečo sa to stalo a musí mu byť jasné, čo tým zákazom rodič sleduje. Zákaz chodiť von dnes nie je ako v minulosti, deti sú často rady, keď nemusia ísť von. Je veľmi individuálne, čo je pre dieťa trestom. Fyzické tresty sú často ukážkou toho, že nevieme, ako ďalej s dieťaťom.
Učte ich následkom vlastného konania
- Dieťa sa učí objavovaním, experimentovaním, zisťovaním hraníc. Ak sú ich neúspechy spojené s trestom, vedú k znižovaniu sebadôvery. Ak totiž používame moc a silu na zmenu správania, je to spojené s krivdou, pocitom nespravodlivosti, poníženia, zúfalstva, odmietnutia. Ochabuje sebadôvera. Čo sa stane dieťaťu, ktoré si nabalí školskú tašku množstvom vecí? Bude musieť nosiť celý deň so sebou ťažký náklad. Je to prirodzený dôsledok toho, že si neskontrolovalo, či tam má len potrebné veci.
Odoprite niečo, na čom im záleží
- Trestom je pre dieťa odopretie niečoho, na čom mu záleží. Môže to byť tablet, mobil, televízia či stretávanie s kamarátmi. Malo by to však byť iba obmedzenie, nie úplný zákaz. Fyzické tresty by rodičia nemali využívať. Vždy však hovorím, že rodič musí ísť príkladom. Pri treste musí byť pre dieťa zrejmá príčinná súvislosť a dohoda, že to už dieťa nebude robiť. Musí vedieť, za čo je trestané.
Škodlivé znižovanie sebavedomia
Tresty vo vývoji dieťaťa podmieňujú lásku. Ak sa dieťa necíti prijaté aj so svojimi chybami, bojí sa o stratu vzťahu, a preto sa neprizná k nevhodnému správaniu, klame. Zhoršujú sa vzťahy. Tam, kde je trest pravidelnou súčasťou života, menia sa vzťahy.
S odmenami tiež opatrne
Ak naučíte dieťa upratať si izbu, lebo potom dostane čokoládu, neskôr nebude ochotné urobiť to bez odmeny. Podľa Vagačovej sú odmeny len „sladkým bičom“. Chvíľu fungujú, ale v dlhodobom meradle znižujú vnútornú motiváciu. Vedú k nesamostatnosti a ku kalkulácii „čo za čo“.
Prísna výchova predpovedá problémy v puberte
Malé dieťa je pomerne jednoduché prinútiť, aby robilo, čo chcete. V neskoršom veku si však dieťa začne uvedomovať, že tresty nie sú v súlade s jeho vnútorným chápaním férovosti a začne sa búriť. Bude stále náročnejšie dosiahnuť, aby poslúchalo a rešpektovalo vaše hranice.
