Namiesto toho sa pod heslom reforiem sama pokúša dostať k európskym peniazom. Uviedol to v diskusii na Tablet.TV.
Radikálne strany z Rakúska či Francúzska, ktoré kedysi hlásali potrebu vystúpiť z Európskej únie (EÚ), dnes podľa Hrabka hovoria o potrebe reformy. "Kto by zarezával zlaté teľa?," pýta sa Hrabko. "Potrebujú sa dostať k moci a potom, ak budú oni spravovať európske financie, tak budú z Európskej únie vystupovať iní, nie oni," poznamenal na margo vysokých ambícií novovznikajúcej platformy talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho Európa národov a slobody. K nej sa na Slovensku hlási hnutie Sme rodina Borisa Kollára.
"Všetky politické strany hovoria o potrebe zreformovať EÚ. Každá svojím spôsobom hovorí o diktáte Bruselu, o potrebe zdravého rozumu," upozornil Hrabko s tým, že sa radikálne strany týmito heslami opticky zaradili medzi širokú paletu eurorealistických strán. "Ale ja nepochybujem, že ak by sa k moci dostali, tak by to vyzeralo úplne inak," dodal.
"Pani Le Penová zmenila názor. Aj ostatní, ktorí kedysi horlili za vystúpenie z EÚ, zmenili názor a dnes prichádzajú s tým, že ju chcú reformovať. To, akým spôsobom, to už je druhá vec. O tom sa mlčí, ale v tomto prípade sa nevylučujú z ostatných strán, ktoré takisto hovoria o potrebe reforiem," povedal Hrabko.
Aj na Slovensku panuje široká zhoda na tom, že v Európskej únii treba ostať, ale treba ju meniť k lepšiemu. Ak by však strany začali konkrétne pomenovávať zmeny, ktoré požadujú, konsenzus by sa podľa Hrabka rýchlo stratil a nahradili by ho spory. "Dôležité pritom je, že sa nikto nepokúša hovoriť o tom, ako by tá reforma mala vyzerať, tam by možno vznikol konflikt, ale je to ľúbivé heslo - chceme reformu," poznamenal.
Samotná ĽSNS sa podľa neho pred rokmi potrebovala za každú cenu zviditeľniť a vyhraniť voči ostatným stranám, preto začala presadzovať tézu o vystúpení z Európskej únie. "Keď sa postavíte na hranu a tvrdíte niečo iné, ako tvrdia ostatní, vždy nájdete nejakú tú časť voličov," povedal Hrabko. Po tom ako kotlebovci uspeli v parlamentných voľbách a kandidujú do europarlamentu, je im už táto téma podľa Hrabka na ťarchu.
Napriek tomu považuje radikálne pravicové strany za riziko pre demokraciu a na úrovni EÚ za problém pre Úniu ako takú. "Naozaj si myslím, že sa hrá o zvyšky demokracie, ktoré ešte na Slovensku zostali a ktoré ostávajú aj v rámci EÚ," dodal Hrabko. Na druhej strane, ambície novej Salviniho frakcie byť najsilnejšou v Európskom parlamente považuje za nerealistické. "Myslím si, že na to nemá, ale to, samozrejme, závisí od všetkých voličov v EÚ, ktoré strany vyšlú s akým silným mandátom do Európskeho parlamentu," zhrnul.
Predseda SaS Richard Sulík v diskusii na Tablet.TV 14. mája na margo roztrieštenosti demokratických pravicových strán pred budúcoročnými parlamentnými voľbami na Slovensku poznamenal, že ponúkal možnosť kandidovať za SaS Miroslavovi Beblavému, a Andrejovi Kiskovi dokonca prvé miesto na tejto kandidátnej listine. Ak odmietli a rozhodli sa každý založiť si vlastnú stranu, logicky to podľa neho vedie ku konkurenčnému súboju o toho istého voliča a drobeniu pravice.
"Pre mňa je v prvom rade tristné, ak predseda parlamentnej politickej strany, ktorý sa hrdí tým, že je na čele mimovládnych strán, dokáže ponúknuť prvé miesto ako volebnému lídrovi Andrejovi Kiskovi," reagoval Hrabko. Dodal, že ak chcela SaS dať takúto ponuku, mala ju najprv prerokovať na úrovni svojich orgánov.
"Pán Beblavý aj pán Štefunko urobili to isté, čo urobil kedysi Richard Sulík. Veď vtedy tiež existovalo SDKÚ, KDH a boli parlamentnými stranami, nemusel zakladať politickú stranu," upozornil Hrabko. "Pravica znamená aj konkurenciu, a nielen na ekonomickom, ale aj na politickom trhu. Teraz mu vyrástla konkurencia na jeho ihrisku, čo je, samozrejme, pre neho nepríjemné, ale malo by ho to skôr motivovať," dodal.
Hrabko naznačil, že Sulík svojím odchodom zo slovenskej politickej scény do europarlamentu pred piatimi rokmi SaS oslabil. Na poznámku, že to isté sa dá hodnotiť aj opačne, teda, že aktuálnym návratom z Bruselu do slovenskej politiky Sulík SaS posilňuje, Hrabko reagoval, že odchod aj návrat boli osobnými rozhodnutiami lídra SaS.
Krátko komentoval aj vyhlásenia Igora Matoviča (OĽaNO) a Richarda Sulíka, podľa ktorých v minulosti nerokovali s ĽSNS a Marianom Kotlebom. "Môžem iba pripomenúť, že to bol Richard Sulík, Boris Kollár a Igor Matovič, ktorí prví uzatvorili dohodu s Kotlebom - ĽSNS. Uzatvorili dohodu, že pánovi Kotlebovi a jeho strane bude patriť šesť miest podpredsedov výborov a vďaka Bélovi Bugárovi (Most-Híd) a vládnej koalícii sa to tak nestalo," vyhlásil Hrabko.
Na margo odchodu Viktora Stromčeka z postu generálneho manažéra Smeru-SD, ktorý bol podľa vyjadrení členov strany dlhodobo plánovaný, ale podľa Igora Matoviča bol motivovaný esemeskami s Marianom K., Hrabko poznamenal, že na komunikáciu s týmto podnikateľom v minulých rokoch už doplatilo veľa ľudí. Či to tak bolo aj v prípade Stromčeka, nevie posúdiť, ale v prospech tejto tézy podľa Hrabka hovorí fakt, že Smer-SD zatiaľ nepredstavil jeho nástupcu. "Ak to bolo naozaj dlhodobo plánované, ja to nespochybňujem, môže to tak byť, ale vtedy mi chýba koncovka," povedal Hrabko. Dodal, že v takom prípade mala strana viac ako dosť času nájsť niekoho, kto Stromčeka nahradí.
Prezident Andrej Kiska má zaplatiť pokutu vo výške trojmesačného platu v súvislosti s financovaním svojej prezidentskej kampane. Rozhodol o tom v utorok (14. 5.) parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií na utajenom rokovaní. Zároveň výbor ukončil konanie, týkajúce sa otázky, či Kiska prijal od spoločnosti Kiska Travel Agency (KTAG) finančný dar. "Je mu uložená pokuta za to, že v oznámení za rok 2013 neuviedol záväzok, ktorý mu podľa väčšiny vo výbore vznikol tým, že za neho firma KTAG robila kampaň v roku 2013," vysvetlil podpredseda výboru Róbert Puci (Smer-SD). Kiska sa môže s rozhodnutím výboru obrátiť na Ústavný súd SR.
Prezident reagoval, že považuje rozhodnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií udeliť mu pokutu za politické rozhodnutie. Hlava štátu tvrdí, že nikdy nemala záväzok voči (KTAG).
Podobnú pokutu dostala v minulosti od výboru aj Veronika Remišová (OĽaNO), odvolala sa na Ústavný súd, kde však neuspela. V súčasnosti uvažuje, že by sa pokúsila obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Zatiaľ čo v prípade Remišovej by Hrabko ďalšie podanie na súd už neodporúčal, prezident by sa podľa neho na Ústavný súd obrátiť mal.
"Ja by som rozlišoval medzi tými dvomi prípadmi. Pani Remišová má to, že porušila zákon, akokoľvek s tým nesúhlasí, opečiatkované Ústavným súdom," povedal Hrabko. ESĽP má podľa neho na starosti dôležitejšiu agendu než tri platy slovenskej poslankyne. "Andrej Kiska nemá opečiatkované (od Ústavného súdu), že by porušil zákon," upozornil Hrabko, ktorý súhlasí s tým, že rozhodnutie výboru, v ktorom sedia poslanci NR SR, je z princípu politické. Ale vzhľadom na to, že Kiska mieri do straníckeho zápasu, môžu mu v budúcnosti túto pokutu jeho politickí oponenti vyčítať. Ak by ju Ústavný súd zrušil, už by to možné nebolo.
V Tablet.TV sa Hrabko krátko vyjadril aj k diskusii o tom, či má mať expremiér Robert Fico (Smer-SD) k dispozícii štátnu ochranku. Dnešná legislatíva podľa neho umožňuje takúto ochranku prideliť akémukoľvek poslancovi, ak mu hrozí nebezpečenstvo. "Veď aj politici dostávajú ochranku, ak polícia vyhodnotí, že nebezpečenstvo je reálne. To sme zažili aj v tomto volebnom období. Poslanec za SaS pán Rajtár, myslím si, mal ochranku," povedal Hrabko. Rozhodujúce podľa neho je, ako bezpečnostnú situáciu vyhodnotia samotní policajti. Keďže v tomto prípade ľudia nepoznajú konkrétne fakty, na základe ktorých má Fico pridelenú ochranku, nemôžu podľa Hrabka ani hodnotiť, nakoľko je to primerané.
