V rozhovore pre TASR to povedal predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič, ktorý kandiduje v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu. Keď sa mu podarí uspieť, mandát si neprevezme. Kandidatúrou chce, ako tvrdí, spropagovať samotné eurovoľby.
V čom môže EP pomôcť Slovensku?
Vstupom do EÚ sme si presunuli kompetencie, to znamená, že sme sa niektorých rozhodovaní vzdali a súhlasili sme, že o niektorých veciach bude rozhodovať európsky a nie slovenský parlament. Takže v tých veciach, ktoré má na starosti, nám môže pomôcť. Môže nám aj ublížiť, ako sa niekedy stáva. Našou úlohou je, možno aj v týchto voľbách, aby sme tam poslali čo najlepších našich slovenských zástupcov, aby nám EP iba pomáhal.
V čom konkrétne už EP pomohol Slovensku?
Určite to boli nejaké prijaté smernice. Ale možno aj to, že sem poslali delegáciu, ktorá trochu vyzvŕtala našich hradných pánov, poslali svojich zástupcov po vražde Jána a Martiny. Ale EP zohral kľúčovú rolu aj v iniciatíve európskeho prokurátora. Jednoducho sú veci, v ktorých nám pomôže a ja by som bol veľmi rád, keby pomáhal trošku viac.
Neobávate sa silnejúceho nacionalizmu? Nemôže to oslabiť Úniu?
Myslím si, že nielen oslabiť. Ak títo ľudia, fašisti, extrémisti, akokoľvek by sme ich nazvali, získajú väčšinu alebo blokačnú časť poslancov, tak EÚ nevydrží. Jednoducho sa rozpadne. Takže tieto voľby sú veľmi dôležité. EÚ je unikátny projekt, ktorý nám zabezpečil 74 rokov mieru. Verím, že ľudia, ktorým záleží na tom, aby vydržal, prídu voliť a zvedú súboj s fašistami, ktorí by ho chceli zbúrať.
Čo spôsobilo nárast podobných tendencií?
Brusel nebol schopný rýchlo reagovať hlavne v jednom probléme - že začnú cez Európu pochodovať státisíce až milióny ľudí a väčšina z nich bez pasov. Na tento problém európske elity veľmi neskoro reagovali, čo ale netreba dávať za vinu EP alebo Európskej komisii. Dva roky hľadali riešenie a ľudia dostali strach. Strany, ktoré zvyknú historicky využívať strach a nenávisť, situáciu zneužili. To dopomohlo aj k tomu, že dnes odchádza Veľká Británia. Pre to narástli strany ako Salvini a Kollár, Kotleba a mnoho ďalších v rámci Európy.
V kampani hovoríte "Opravme si, nebúrajme náš Európsky dom". Myslíte si, že EÚ potrebuje reformu?
Potrebuje v prvom rade dodržiavať svoje vlastné pravidlá. Keď nebude schopná prijímať rýchle, efektívne rozhodnutia a nebude schopná dodržiavať vlastné pravidlá, je len otázkou času, kedy sa rozpadne. Keď raz povieme, že štáty majú mať vyrovnaný rozpočet, tak len preto, že je Francúzsko silné a veľké nemôžeme povedať, že ono nemusí, ale druhí malí áno. V druhom rade to súvisí s utečeneckou problematikou, jej neriešením alebo veľmi zdĺhavým riešením. Keď sa vyskytne problém, EÚ by mala byť schopná veľmi rýchlej reakcie. V podstate nemôžeme nikoho obviňovať zo vzniku extrémizmu. Mali by sme sa pozrieť všetci do zrkadla.
Malo by Slovensko patriť do jadra Únie?
Zadefinujme si najskôr, čo je jadro. Keď budem vedieť odpoveď a budú to vedieť všetci na Slovensku, potom sa slobodne rozhodneme, či tam chceme patriť, alebo nie. Ak sú jadro krajiny, ktoré si povedia, že netolerujú žiadnu korupciu na svojom území, nebudú dovoľovať rozkrádanie eurofondov, tak poďme do jadra. Ak to budú krajiny, ktoré si povedia - míňajme, koľko chceme, veď to je jedno, či budeme zodpovední voči budúcim generáciám, tak do takého jadra by som patriť nechcel.
Užšia integrácia krajín EÚ je, podľa vás, potrebná?
Ako v čom. Napríklad mne chýba snaha dosiahnuť spoločnú európsku obranu. Už 15 rokov sme členmi Únie a dosť dlhé obdobie aj členmi NATO. Necítim ale od európskych krajín, že by sa v oblasti obrany chceli postaviť na vlastné nohy. Akoby sa chceli stále spoliehať na to, že veľký brat spoza Atlantiku príde a zachráni nás. Európa má viac obyvateľov ako Amerika a Rusko, ale tieto dva štáty sú naozaj mocnosti po vojenskej stránke. Európa je taký chudobný príbuzný. Myslím, že je to veľmi nezodpovedné. Najmä v čase, kedy si Amerika čoraz viac žije svojím vlastným životom. Prezident Trump x-krát spochybnil platnosť článku päť v zmluve o NATO. Nehovorím o vystúpení z NATO, ale aby sme sa nespoliehali len na Ameriku a boli dôstojným partnerom.
V čom by ste nepodporili užšiu integráciu?
V tom, ako sme podpísali prístupové zmluvy, v niektorých oblastiach sú to čisto štátne alebo národné kompetencie. Mali by sme napríklad rešpektovať kultúrne rozdiely medzi krajinami a dovoliť, aby si po tejto stránke žili svoj vlastný život. Jednoducho sú aj krajiny, ktorých obyvatelia nepovažujú za ideál krásy bradaté ženy alebo bývalých mužov. Chcú žiť tradičnejšie a konzervatívnejšie, a tieto výdobytky by chceli oddialiť do ďalekej budúcnosti.
Čo prijatie ďalších krajín do EÚ? Napríklad krajiny západného Balkánu?
Určite by som sa na mieste EÚ snažil tieto krajiny podchytiť, pretože ak to neurobíme my, podchytí si ich "veľký Rus". Je lepšie aby boli súčasťou Európy ako Východu.
Takže to môže posilniť EÚ?
Určite áno. Tá cesta je nezvratná. Členských krajín je už toľko, že ak priberieme ďalšie dve, tri, nič sa nestane. Samozrejme, mali by sme mať nejaký rozumný "stop stav". Ten by sa mal končiť niekde pri Bospore a Dardanelách, čiže Istanbul alebo Turecko do EÚ určite nepatria.
Slovensko má dlhodobo nízku účasť na voľbách do EP. Čo to spôsobuje? Ako by sa to dalo zmeniť?
Uvedomujeme si nízku volebnú účasť a chceme urobiť všetko pre to, aby bola vyššia. Preto sme zvolili komunikáciu nehovoriť o Únii ako o EÚ, ktorá sa často spája s negatívnou konotáciou. Chceli sme vniesť do verejnej diskusie pojem spoločného európskeho domu a priblížiť ľuďom abstraktný pojem Únie. Príčiny nízkej účasti sú aj v tom, že veľakrát politici rozprávajú jazykom, ktorému ľudia nerozumejú. Veľakrát hovoríme len o chybách EÚ, tak to ľudia berú ako niečo, s čím nechcú mať nič spoločné a neuvedomujú si dennodenné čerpanie výhod. Dôsledkom je 13-percentná účasť a celoeurópska hanba. Pevne verím, že to teraz bude iné. Účasť možno vybičuje snaha o to, aby nevyhrali fašisti. To by bola ešte väčšia hanba, ako mať najnižšiu účasť. Je to na nás všetkých.
Čo váš politický mandát, trváte na tom, že si ho neprevezmete?
Prevziať si ho určite neprevezmem. Do europarlamentu sa určite nechystám. Beriem to tak, že si musíme najskôr dobojovať boj na Slovensku. Aj moji voliči to tak vnímajú. Keď zhrniem reakcie svojich voličov, tak povedali: "Igor, my ťa potrebujeme najskôr na Slovensku. Keď si to tu dorobíš, tak potom môžeš ísť." Takže si myslím, že sa tak ľahko europarlamentu nedožijem a ani po tom netúžim.
Nie je to podvod na voličoch?
Podvod by to bol vtedy, keby som to urobil tak ako Rišo Sulík v parlamentných voľbách - kandiduje, nakoniec keď je zvolený, tak povie: "Viete čo, nezostavili sme vládu, tak ja si ten mandát nezoberiem." To si myslím, že nie je férové voči ľuďom. Ja od začiatku hovorím, že si mandát nezoberiem a že mojím cieľom je spropagovať samotné eurovoľby.
Keď sa vám nepodarí získať dostatočný počet hlasov, naozaj odídete zo slovenského parlamentu?
Keď som tak povedal, tak sa tak patrí.
V prezidentských voľbách ste kritizovali Bélu Bugára, že si robí predvolebný prieskum. Nie je to podobné ako u vás?
Bugár to robil zo zúfalstva, aby pomohol svojej strane, aby ju opäť dostal na výslnie. Ja som tento cieľ nemal. Mne v prvom rade záleží na tom, aby sme voľby spopularizovali medzi mladými ľuďmi, medzi ktorými mám zatiaľ slušnú podporu. Nejde o to, aby prišli voliť mňa. Ak nevedia ľudia voliť mňa, nech volia iných. Keď nechcete, aby extrémizmus vyhral, tak poďte, prosím vás, voliť. A už je jedno, či budete voliť nás alebo druhých. Jednoducho poďme ukázať, že nie sme fašistická krajina. Takže si myslím, že rozdiely v motivácii medzi mnou a Bugárom sú dosť zásadné.
V čom?
V tom, že mne ide o spoločné dobro, aby sme fašizmus vo voľbách porazili a zvýšili účasť, aby sme neboli hanbou Európy. Bugár sledoval vlastný prospech, aby aj nabudúce bol Most-Híd v parlamente, mohol robiť kšeftíky a bol súčasťou vládneho zlepenca.
Pri predstavovaní vašej kandidátky ste povedali: "Ja si mandát neprevezmem. Chcem, aby sme zobudili EÚ." Ako ste mysleli to zobudiť EÚ?
Povedal som to v súvislosti so spoločnou európskou obranou. Chcem, aby náš zvolený poslanec intenzívne otváral túto tému. Pri utečeneckej kríze chýbal budíček a dovolili sme európskym elitám dva roky rozmýšľať, ako to riešiť. A až potom prišli na to, čo bolo zjavné od začiatku - že treba pomôcť krajinám ako Turecko a Libanon. Takisto pri téme spoločnej európskej obrany musíme byť schopní prijať riešenia rýchlo a dohodnúť sa na tom, že ju ideme vytvárať.
