Na opačnom konci sú krajiny na juhu Európy a oblasti výraznejšie zamerané na poľnohospodárstvo. Uvádza sa to v tento mesiac zverejnenej štúdii Bertelsmannovej nadácie, ktorá zároveň poukazuje na ekonomické a sociálne nerovnosti v bloku.
Podľa štúdie, ktorú zverejnila agentúra Reuters, v absolútnych číslach najviac ťaží z jednotného trhu EÚ Nemecko. Len na spoločnom trhu zarobí ročne 86 miliárd eur a každý Nemec je v dôsledku tohto faktora bohatší o 1046 eur. Na porovnanie, obyvatelia EÚ celkovo sú v vďaka jednotnému trhu bohatší v priemere o 840 eur.
"Zisk z jednotného trhu nemajú všetci v EÚ rovnaký, ale každý z tohto trhu ťaží," povedal prezident nadácie Aart De Geus.
Výrazne z neho ťažia napríklad vysoko rozvinuté krajiny, aj menšie, ako Holandsko a Rakúsko. "Pre tieto štáty je jednotný trh požehnaním, keďže konkurencieschopnosť ich sektorov je vysoká, ale sú závislé od vývozu, nakoľko ich domáci trh je malý," povedal jeden z autorov štúdie Dominic Ponattu. Chudobnejšie členské krajiny južnej a východnej Európy získavajú na jednotnom trhu tiež, nie však v takej miere ako Rakúsko a Holandsko.
Jednotný trh bol zavedený v roku 1992 s cieľom zjednodušiť a urýchliť obchod medzi európskymi štátmi a vytvoriť väčší domáci trh, ktorý bude schopný väčšej konkurencie voči Spojeným štátom. Po nástupe hypotekárnej a finančnej krízy po roku 2007 sa však situácia začala komplikovať.
Zatiaľ čo nemeckej ekonomike sa ďalej darilo, niektoré štáty, najmä v južnej Európe, zápasili so slabým rastom a vysokou nezamestnanosťou. To následne viedlo k podpore radikálnych hnutí a strán na ľavej aj pravej strane.
Viacerí ekonómovia a niektorí politici v juhoeurópskych krajinách tvrdia, že bohatší sever by mal svoje zisky viac distribuovať v prospech chudobnejších štátov. O tom ale nechce nemecká administratíva, ktorá trvá na prísnych fiškálnych pravidlách, ani počuť.
Čo sa týka regiónov, na jednotnom trhu zarábajú najmä priemyselne rozvinuté regióny, menej agrárne oblasti. To platí aj pre Britániu, kde obyvatelia hlasovali v roku 2016 o odchode svojej krajiny z Európskej únie. Paradoxom však je, že za takzvaný brexit hlasovali napríklad obyvatelia grófstva Kent na juhovýchode Anglicka. Priemyselne rozvinutý juh Anglicka totiž patrí k bohatým regiónom Británie a z jednotného trhu EÚ výrazne ťaží.
