Hoci si vraj už väčšinu svojich športových snov splnil, stále sa ešte nájdu nejaké, ktoré ho držia pri milovanom športe - vodnom slalome. Michal Martikán, ktorý nedávno oslávil 40. narodeniny, nemá bilancovanie rád.
Celé Slovensko i celý vodácky svet vedia, čo dokázal, no on stále hľadá nové a nové výzvy. Tou najčerstvejšou sú jeho plány v súvislosti s olympijským Tokiom 2020, kde chce nielen štartovať, ale predovšetkým vyhrať.
Prvý slovenský olympijský víťaz v ére samostatnosti vždy bol a stále je maximalista. Inak by nemal na konte 49 (!) cenných kovov z OH, MS a ME. „
Vždy, keď sa postavím na štart, chcem maximum. Teda víťazstvo. Inak podľa mňa nemá význam trénovať,“ vyhlásil rodák z Liptovského Mikuláša, ktorého triumf v Atlante 1996 si pamätajú len tí ozajstní pamätníci. Sám Michal si naň neraz spomenie a hovorí o ňom ako o najemotívnejších pretekoch svojej kariéry. Potom štartoval na piatich letných olympiádach a na každej získal olympijský kov. Jeho bilancia sú dve zlaté, dve strieborné a jedna bronzová.
Ešte početnejšia je jeho zbierka medailí zo svetových šampionátov, ktorú začal budovať ako 16-ročný v Nottinghame, kde získal bronz a stal sa historicky najmladším medailistom vo vodnom slalome. Odvtedy nazbieral z MS 22 medailí (14 - 3 - 5)!
Slová o veku otec dvoch krásnych dcér Tamarky (13) a Emky (9) nerieši. Ani to, kedy sa z pretekára stane tréner. Pritom tento rok si už vyskúšal na pár týždňov aj trénerské remeslo. V Číne veľa naučil svojich zverencov, ale ešte viac sa naučil on sám. Tam niekde sa utvrdil v tom, že urobí všetko, aby štartoval na OH 2020 v Tokiu, čo by boli jeho šieste olympijské hry. Rovných 24 rokov po prvom štarte pod piatimi kruhmi.