Špecializuje sa na disciplínu hike and fly, teda kombináciu turistiky a letu. Takýmto spôsobom pokoril už mnohé pohoria, medzi nimi aj Himaláje. Nech sa páči, preleťte sa s nami jeho najkrajšími zážitkami a vychutnajte si pohľady, aké sa bežným smrteľníkom len tak nenaskytnú.
Asi azda neexistuje iné slovo, ktoré by vystihovalo Jurajov život viac ako sloboda. Aspoň nám, čo sa na ľudí plachtiacich vzduchom pozeráme z bezpečia pevnej pôdy pod nohami, to tak určite pripadá. Juraj si paraglajding zamiloval už ako malý chlapec.
„Lietanie mám doslova v koreňoch, lebo môj otec tiež lietal, najprv na vetroňoch, potom si v škole postavil vlastné rogalo, to mu však veľmi nesedelo. Neskôr, keď som mal šesť rokov, si otec kúpil prvý padák. V ten deň na ňom letel po prvý raz môj otec, brat a nakoniec aj ja. Pristál som v hnojisku, ale asi preto mám dodnes také šťastie,“ začína svoje rozprávanie dobrodruh.
Paraglajding je najjednoduchší spôsob lietania, aký existuje. V podstate potrebujete iba kopec a padák. „Je to najmenej náročné jednak na peniaze, technické zabezpečenie, počasie, ale aj vedomosti. Nepotrebujete okolo seba žiadnych ľudí, aby ste sa dostali do vzduchu, stačí vám padák,“ vysvetľuje Juraj, ktorý sa venuje disciplíne hike and fly.
„Je to kombinácia turistiky a lietania. V preklade - na kopec idem po vlastných a potom z neho zletím. U nás na Slovensku je to bežná vec, pretože u nás na každý vrch nevedie lanovka ako v Alpách a keď aj vedie, je to drahé. Tak sa to v podstate začalo, ako chudobný chalan som šliapal na vrch peši, lebo na lanovku som nemal (smiech).“
Takýmto štýlom sa podľa Koreňa dajú preletieť celé pohoria! Juraj už zdolal hory v Európe, na Kaukaze, v Keni, na Sibíri či v Himalájach...
Niekedy dokonca takto vyráža pokoriť pohoria v rámci rôznych pretekov. „Keď môžem, vtedy letím, keď prší, alebo nedá sa letieť, tak padák hodím na plecia a idem peši. V pretekoch ide najmä o efektivitu pohybu. Niekedy je lepšie pristáť a prejsť nejaké nebezpečné horské sedlo, kde fučí a sú tam nebezpečné skaly, peši a potom vzlietnuť z druhej strany sedla. Tak si ušetrím problémy a vyhnem sa nielen stresu, ale aj horším veciam,“ vysvetľuje paraglajdista, ktorý takýmto spôsobom už dvakrát preletel Pyreneje. „Tieto preteky trvajú týždeň a ide sa od pobrežia Atlantického oceánu k Stredozemnému moru, čo je 550 km.“
Najťažše preteky
Najnovšie sa ako druhý Slovák v histórii zúčastní na najnáročnejších hike and fly pretekoch na svete Red Bull X-Alps 2019 a pokúsi sa na padáku zdolať majestátne Alpy. Iba 32 vybraných športovcov má raz za dva roky tú možnosť postaviť sa na štart tohto legendárneho podujatia.
„Som neuveriteľne šťastný, že ma na tieto najťažšie extrémne preteky na svete vybrali. Je to splnenie veľkého sna malého chalana z Kremnice. Štartujem v polovici júna. Dĺžka pretekov je 1 138 km, na zdolanie majú súťažiaci dva týždne. Ide sa z rakúskeho Salzburgu do Monaka, cez celý alpský masív. Trasa vedie cez také alpské ikony ako vrch Eiger (3 970 m n. m.) či najvyšší európsky vrch Mont Blanc (4 808 m n. m.). Môžem pritom chodiť iba po svojich alebo lietať. V týchto pretekoch musia súťažiaci šesťkrát prekročiť hlavný horský hrebeň vo výškach nad 3 000 m n. m., je to tam samý ľadovec a počasie sa dokáže zvrtnúť v priebehu pár sekúnd. Bude to náročné,“ zamýšľa sa šikovný Slovák.
Juraj Koreň sa okrem disciplíny hike and fly, venuje aj náročnej climb and fly, teda kombinácii alpského lezenia a paraglajdingu. „Lezieme na strmé hory s batohom a s padákom, vďaka ktorému z vrcholu zletíme. Dnešné padáky sú ľahučké, vážia sotva 2 kg, takže niesť ich na vrchol nie je náročné. Málokto si to možno uvedomuje, ale zostup z hory je oveľa náročnejší ako výstup. Pri zostupe je človek už viac unavený, menej koncentrovaný, často je už pokročilejšia hodina... Práve vtedy sa stáva najviac problémov. Ak to človek jednoducho zletí, veľa vecí sa vyrieši. Napríklad z Lomnického štítu sa zlieza štyri hodiny, ja som s paraglajdom dolu zletel za 15 minút,“ prezrádza Koreň.
Panenské vrchy
Spolu s kamarátom, alpinistom a horolezcom Michalom Sabovčíkom sa v rámci projektu Seven Virgin Summits snažia prekonávať také vrchy, kam ešte nevkročila ľudská noha. „Pôvodná pointa je vyliezť na kopec, kde ešte nikto nebol, ale takých vrchov je napríklad tu v Európe už málo, a tak si možno budeme musieť vystačiť aj s tým, že sa hore vydáme po stene, na ktorú ešte niekto nevyliezol a dole, samozrejme, zletíme.“
Takto boli už na expedícii v roku 2018 na Antarktíde a najnovšie sa chystajú do Grónska. „Máme vytipované miesta v blízkosti polárneho kruhu a pokiaľ viem, boli tam iba tri expedície.“
„Je to projekt na dlhé lakte, preto nechcem ešte predbiehať, ale naozaj, toto je obrovská výzva,“ hovorí s napätím v hlase milovník adrenalínu.
Ak nie je Juraj na pretekoch alebo expedícii, trénuje na našich kopcoch alebo zdieľa svoje skúsenosti na prednáškach či tandemovými letmi. Neradili mu rodičia, aby si vybral nejaký bezpečnejší šport? „Mamina si zobrala ocina, lebo lietal. Páčilo sa jej to, vedela, do čoho ide. Určite sa bála, ale nikdy ma od toho neodhovárala, naopak, podporovala ma. Je to vec, ktorej som obetoval celý život, a rodičia to vedia.“
A čo považuje za svoj najväčší úspech? „To je, ako keby ste sa opýtali matky, ktoré z detí má najradšej. Ja to cítim tak, že akýkoľvek cieľ si vytýčim, v momente dosiahnutia pre mňa stráca šmrnc. Bol som aj majster Slovenska v paraglajdingu, spravil som aj nejaké rekordy doma aj v Himalájach, ale z toho nemôžem žiť do konca života. Je to už za mnou a teraz hľadám nové výzvy, ktoré by som prekonal. Svet je veľký, treba ho vidieť celý,“ hovorí na záver Juraj a my mu držíme palce!
