O hlasy zabojujú aj nováčikovia z koalície Progresívne Slovensko/Spolu, ktorí ako jednotku na kandidátke postavili experta na zahraničnú politiku Michala Šimečku (35). V dueli Nového Času proti nemu stojí poslanec parlamentu Karol Farkašovský (63) zo SNS. Ktoré témy ich spájajú a čo ich naopak rozdeľuje?
Michal Šimečka (PS/Spolu)
Ako presviedčate ľudí, aby prišli v sobotu k voľbám?
- Mali sme projekt Beh naprieč Slovenskom, kde som prebehol od východného Slovenska až k českej hranici. Okrem behov s ľuďmi to boli aj diskusie na uliciach či v kaviarňach. Môj pocit je, že ľudia sú frustrovaní zo situácie na Slovensku - trápi ich odchod mladých ľudí do zahraničia, mzdy v určitých regiónoch stále nie sú také, aké nám sľubovali pri vstupe do EÚ a vidia, že sme mohli z členstva v EÚ dostať viac, ale zároveň chcú byť v Európskej únii, lebo vidia, že výhody členstva prevažujú nad nevýhodami. Dokonca aj takí, ktorí nenávidia napríklad mňa alebo našu stranu.
Ktoré tri oblasti vnímajú ľudia ako najkľúčovejšie v súvislosti s EÚ?
- Vážny problém je odchod ľudí do zahraničia. Sú to státisíce Slovákov. Nie je to len strata pre krajinu, ale je to aj osobný problém a rozbíja to rodiny. Ľudia majú zároveň obavu z vecí, ktoré EÚ nezvláda, v čom s nimi súhlasím. V tom, ako EÚ nezvládla migračnú krízu alebo krízu v eurozóne, keď hrozilo, že sa ekonomický systém rozpadne. Ľudia majú pocit, že EÚ je pre nich vzdialené a majú pocit, že sa rozhoduje o nich bez nich. Toto je tiež do istej miery pravda, aj keď vieme, že rozhodnutia, ktoré sa v Únii dejú, tak sú so súhlasom Slovenska. Problém je, že slovenskí politici nedokážu komunikovať tieto témy ako naše, aj keď sa nás bytostne dotýkajú.
Aké boli vaše motivácie - byť lídrom spoločnej kandidátky PS-Spolu?
- Európskej politike som sa venoval celý profesionálny život, mám doktorát z Univerzity v Oxforde v Anglicku a pracoval som ako poradca ministra zahraničných vecí v Prahe. V jednej chvíli mi prišlo, že sa chcem vrátiť domov a pracovať pre Slovensko. Mám názory na to, ako by sme mali pôsobiť v EÚ a kam by sme sa mali uberať, a tie chcem aj presadzovať a bojovať za ne. To sa dá cez politiku. Práve v EP, keďže mám skúsenosť s týmto typom politiky, tak viem byť užitočný pre Slovensko.
Môžete človeku, ktorý sa príliš nezaujíma o programy strán priblížiť, čo by ste chceli presadzovať v EP?
- Pre mňa je veľmi silná téma bezpečnosti a spravodlivosti, čo je silnou témou aj na Slovensku špeciálne po vražde novinára a jeho snúbenice. Ukázalo to, že pocit neférovosti je veľká téma a tu môže urobiť EÚ viac. Napríklad cez európskeho prokurátora. Ja by som chcel presadzovať rozšírenie jeho pôsobnosti, aby mohol vyšetrovať a stíhať také podvody, ako sme videli na východe Slovenska s agrodotáciami alebo aj mafiu a terorizmus. Európsky prokurátor či prípadne európsky vyšetrovací úrad by mali zmysel, keďže sme v rámci EÚ zrušili hranice a môžeme slobodne cestovať. Ale to aj mafiáni, teroristi a zločinci, a na to potrebujeme európsky nástroj, aby sme s týmito problémami mohli bojovať.
Ste teda za väčšiu federalizáciu EÚ? V ktorých oblastiach by sme si mali ponechať národnú suverenitu?
- Sú oblasti, kde musia európske štáty viac spolupracovať, lebo to pomáha nám všetkým a to je bezpečnosť, spravodlivosť a čiastočne aj migrácia. Ochrana shengenských hraníc je spoločná záležitosť, do ktorej musíme investovať. Ale sú to aj veci ako hospodárska politika v eurozóne, lebo naše ekonomiky sú úzko prepojené a kríza v jednej krajine môže spôsobiť systémový kolaps, čo sa dotýka aj nás. Potom sú veci, ktoré by mali ostať v kompetencii národných štátov. Aj najväčšie európske krajiny sú v porovnaní napríklad s Čínou alebo veľkými korporáciami ako Google či Facebook maličké. Slovensko potrebuje spoluprácu a silnú EÚ, aby zvládlo všetky globálne výzvy.
Ľudia z SaS vás označujú za príliš veľkých európskych nadšencov. Ako vidíte vašu pozíciu vy?
- My sa zaraďujeme medzi Európanov. Ja sa cítim ako hrdý Slovák a vlastenec, preto som sa chcel vždy vrátiť domov. No zároveň sa cítim ako Európan, čo sa nevylučuje. Dokonca by som povedal, že čím je človek väčší Slovák, tým môže byť väčší Európan. Môj postoj k tomu, ako sa má EÚ ďalej uberať, nie je postavený na tom, že treba federáciu. To si ani nemyslím, že by bolo v tejto chvíli správne. Ale oblasti, ktoré riešime, si vyžadujú spoluprácu a to nie je o pocite, ale o realite. Veľká debata je o tom, že národná suverenita vs. spolupráca. To, že sme členmi Európskej únie v skutočnosti posilňuje suverenitu Slovenska vo svete.
Každá jedna zo strán, ktoré kandidujú do europarlamentu hovorí, že chcú reformovať Úniu. Je to aj váš prípad?
- Áno. Nie je to len pocit, že EÚ sa musí reformovať. Ľudia to aj čakajú, lebo vidia, že EÚ mnohé veci nezvláda. Reformy ju musia posilniť práve v oblastiach ako je migrácia, do ktorej sa musí zaviesť poriadok. Rovnako je nutná reforma eurozóny, aby sme predišli ďalšej katastrofickej ekonomickej kríze. Vo všetkých týchto oblastiach musí byť EÚ akcieschopná a musí vedieť rýchlo rozhodnúť. Aby to nebolo ťažkopádne a trvá to mesiace, a napokon aj tak nikto tomu rozhodnutiu poriadne nerozumie. Musí byť pružnejšia a rozhodnejšia.
Znamená posilňovanie euroskepticizmu hrozbu pre ďalší vývoj Európskej únie?
- Jednoznačne to vnímam ako riziko. Vzostup radikálnych strán v celej Európe je rizikom z dvoch dôvodov. Ak získajú výrazné zastúpenie v Európskom parlamente, tak môžu paralyzovať fungovanie inštitúcií. Ak tam bude veľká skupina ľudí, ktorá nebude nič iné robiť len vykrikovať, blokovať a nakrúcať sa pritom na facebook, tak sa nikam nepohneme a celá Únia sa zasekne. Zároveň sa však zaseknú aj všetky tie reformy, o ktorých hovoríme. Napriek tomu, že táto skupina európskych krajne pravicových strán sú vlastne v menšine v celej EÚ, tak budú zrazu ovplyvňovať celú politiku EÚ. Podľa posledných štatistík je totiž dnes najväčšia dôvera občanov v EÚ - vaše 60 % a nikdy predtým ľudia tak nedôverovali Európskej únii.
Ako budete z europarlamentu v kontakte s ľuďmi na Slovensku?
- Mám dohodu aj s mojou priateľkou, že budeme na pol ceste. Minimálne polovicu času budeme tráviť aj v Bratislave, aj v Bruseli. Chcem byť členom výboru pre osobné slobody a má na starosti všetko od Schengenu a migrácie až po prokurátora. Mám pocit, že na Slovensku chýbajú politici, ktorí budú do slovenskej politiky vnášať európske témy. Túto rolu chcem zastať. Naďalej tak chcem byť aj podpredsedom Progresívneho Slovenska a byť aktívny v domácej politike. Aj z pozície europoslanca chcem pomáhať slovenským primátorom, županom či podnikateľom, ktorí potrebujú podporu alebo pomoc v určitých projektoch.
Obnovila sa aj otázka o tom, či Slovensko patrí na Východ alebo Západ. Čo si o tom myslíte?
- Slovensko patrí na Západ, kultúrne, politicky a civilizačne. Slovensko patrí do Európy a celá debata o tom, že môžeme byť nejakým mostom medzi Západom a Východom a musíme byť neutrálni, tak to je nebezpečný mýtus. Slovensko je členom EÚ a NATO a vďaka tomu sme nikdy v dejinách neboli slobodnejší, bezpečnejší a bohatší.
Budete presadzovať zrušenie sankcií proti Rusku?
- Nie. Sankcie majú svoj špecifický význam. Nie je to preto, že sme si to vymysleli a chceme napáchať škody na ruskej ekonomike. Majú jednoznačný zmysel narovnať tú nespravodlivosť, ktorá sa stala po anexii Krymu a vyvolávaním agresie na východe Ukrajiny. Sankcie majú platiť, kým sa tá situácia nevyrieši - čiže kým sa nenaplnia minské dohody o prímerí na Donbase.
V europarlamente budú sedieť aj strany za ĽS-NS. Budete s nimi spolupracovať?
- Neviem si predstaviť takúto spoluprácu. Neviem si predstaviť, že budú členom nejakej frakcie, lebo aj pre tú krajne pravicovú sú už fašisti jednoducho príliš hnedí. Neviem si predstaviť, ako to bude fungovať v rámci slovenskej skupiny europoslancov. Viem, že existujú spoločné obedy slovenských europoslancov bez ohľadu na politickú stranu, čo sa mi zdá veľmi dobré, aby sa zhodli na slovenských záujmoch a rozprávať. Neviem si predstaviť, ako by som sedel za takýmto stolom, ak tam budú fašistickí poslanci. Hlavne to bude veľká hanba, ak Slovensko vyšle ako svojich zástupcov fašistických politikov. Oni tam najmä nič neurobia, lebo budú izolovaní a budú len kričať zo zadných lavíc.
Europoslancov ľudia vnímajú aj cez prizmu európskych platov. Skúmali ste, koľko budete zarábať? Čo budete s platom robiť?
- Neskúmal som to. Zaoberám sa kampaňou a tým, aby sme celá koalícia uspeli vo voľbách. To, čo viem, že europarlament má časť rozpočtu určený na aktivity europoslancov na Slovensku, a to sú prednášky, osvetová činnosť a dať ľuďom možnosť porozprávať sa o EÚ. To je niečo, čo vnímam ako kľúčové vo svojej práci europoslanca.