„Strieborný Petrohrad mám stále v živej pamäti. Na také niečo sa nezabúda a krásne spomína. Neopísateľný zážitok a emócia. Príprava na zápas, atmosféra šampionátu, kamaráti z rôznych krajín, pozápasové oslavy... Vlastne, vtedy sa podarilo založiť tradíciu maľovania slovenského štátneho znaku na celú tvár. Dovtedy to boli väčšinou menšie varianty na lícach, či iba trikolóra,“ začal svoje rozprávanie Roth v rozhovore pre Nový Čas.
„Maľoval som sa sám a na každý zápas. Ostatným som veľmi rád pomáhal. To mi ostalo dodnes, niekedy sa na zápas aj dnes ,vyfintím‘,“ dodal s úsmevom brat herca Róberta Rotha.
Aj napriek tomu, že momentálne pracuje v Kancelárii prezidenta SR, hokejový entuziazmus ho neopustil. „Stále som ten istý fanúšik. Fandím našim, či sa im darí, alebo nie. Je to čistá radosť, aj smútok, človek si zanadáva spolu s ostatnými vyše 5 miliónmi naslovovzatých hokejových odborníkov/trénerov, prežíva to spolu s tímom. Tak to cítim.
Treba povzbudzovať, ako najlepšie viete! Divákom som v kine, na štadióne som fanúšik. Emócie k tomu patria bez rozdielu, vedľa koho stojíte. Aj keď teda vedľa hlavy štátu je to rozhodne umocnený zážitok,“ priznal Roth, ktorý odpovedal aj na to, či je podľa neho Kiska veľký fanúšik hokeja. „Nebudem hovoriť za neho, ale čo ho poznám, tak áno. Ale nielen hokeja. Fandí našim a mne sa páči, že to nie je silené, ale úprimné,“ uzavrel Roth.