Dôvodom je zrýchľujúce sa topenie ľadovcov v Grónsku a Antarktíde. Doterajšie dlhodobé predpovede hovorili o stúpaní hladiny oceánov o necelý meter do roku 2100. Podľa novej vedeckej štúdie publikovanej v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences môže byť toto číslo až dvojnásobné. To môže podľa autorov viesť k tomu, že svoje domovy budú nútené opustiť stovky miliónov ľudí.
Otázka stúpania hladiny morí bola jednou z najkontroverznejších v rámci Medzivládneho panelu o klimatickej zmene (IPCC), keď v roku 2013 vydal svoju piatu hodnotiacu správu. Tá uvádzala, že pokračujúce sa otepľovanie planéty bude mať bez významnej redukcie emisií za následok stúpanie hladín oceánov medzi 52 až 98 centimetrami do roku 2100. Podľa mnohých expertov to však bol veľmi konzervatívny odhad. Ak bude mať množstvo emisií terajšiu krivku, je podľa vedcov veľmi pravdepodobné, že hladiny stúpnu do roku 2100 o 62 až 238 centimetrov. Stane sa tak v prípade, že sa Zem oteplí o približne 5 stupňov, čo je jeden z najhorších scenárov globálneho otepľovania.
"Do roku 2100 ľadová pokrývka prispeje veľmi pravdepodobne k siedmim až 178 centimetrom, keď však pripočítate aj ľadovce a vysokohorskú ľadovú pokrývku, potom tepelnú rozťažnosť morí, dostanete sa nad dva metre," vyjadril sa vedúci autor štúdie, Jonathan Bamber z britskej University of Bristol. Pri očakávanom oteplení sa planéty o dva stupne majú najväčší vplyv na úroveň hladín oceánov ľadovce v Grónsku. Ak však bude oteplenie vyššie, prispejú k rastu hladín aj oveľa väčšie ľadovce Antarktídy. To by sa však udialo pri spomínanom oteplení planéty o päť stupňov.
Takýto scenár by mal podľa autorov štúdie veľký dopad na našu planétu. Svet by tak podľa ich výpočtov prišiel o 1,79 milióna kilometrov štvorcových pevniny, čo je ekvivalent veľkosti Líbye. Veľkú časť z toho by predstavovala poľnohospodárska krajina, ako napríklad delta Nílu alebo časti Bangladéša. Vyššia hladina oceánov a morí by bola hrozbou aj pre metropoly ako sú Londýn, New York alebo Šanghaj. Autori štúdie zdôrazňujú, že na odvrátenie takéhoto scenára máme stále čas, ak sa nám v nadchádzajúcich desaťročiach podarí výrazne znížiť emisie.
