K hokeju dvojičky priviedli rodičia. „Hrával ho otec a dedo bol voľakedy hokejovým trénerom, čiže v podstate celá rodina sa motala okolo tohto športu. Keď sme mali 5 rokov, tak nás automaticky priviedli na štadión,“ začína svoje rozprávanie brat reprezentačného hokejistu Matúša Sukeľa. Do hokejového prostredia teda dvojčatá prišli celkom prirodzene. „Mali sme, samozrejme, aj obdobia, keď sa nám veľmi nechcelo trénovať a hrať, vtedy naši trošku museli potlačiť. Obom sa nám nechcelo rovnako, navzájom sme sa v tom podporovali,“ smeje sa Jakub. Okrem hokeja hrali spoločne futbal za Liptovský Trnovec aj Kvačany.
Frajerka si ich pomýlila
Komu sa darilo na ľade viac, Jakub povedať nevie. „Myslím, že to bolo tak narovnako, niekedy to išlo lepšie Matúšovi, inokedy zasa mne.“ Ako deti mali medzi sebou aj nezhody. „Určite sme sa aj bili, ale vždy sme všetko robili spolu.“ Dvojičky neobišla ani klasika - rovnaké obliekanie. „Museli sme sa obliekať do rovnakých šiat. Zlom prišiel niekedy na základnej škole, keď sme si uvedomili, že nechceme byť úplne rovnakí.“
Rodičia si ich napriek neuveriteľnej podobe nikdy nepomýlili. „Možno len vtedy, keď nás nevideli, tak si pomýlili hlasy. Ani kamaráti, pretože tí nás poznajú aj zozadu. Raz ma však bratova priateľka objala, až potom si uvedomila, že som Kubo. Keby som mal niekomu poradiť, ako zistiť, ktorý z nás je ktorý, tak poviem, že mám väčšiu hlavu,“ smeje sa Jakub, ktorému sa aj na terajších majstrovstvách sveta stalo, že ho niekto oslovil a myslel si, že je Matúš. O dvojičkách sa vraví, že medzi nimi existuje jedinečné prepojenie. „Áno, je to tak, sme veľmi prepojení, veci vnímame rovnako, vieme sa precítiť,“ hovorí Jakub a Matúš dodáva: „Sme na seba naozaj veľmi naviazaní.“