Byt, v ktorom žije spolu s manželom Richardom, šesťročným synom Maximiliánom a s dvojročnými dvojičkami Izabelou a Sofiou, má okolo 120 štvorcových metrov. Nachádza sa na najvyššom podlaží, a tak z neho vidieť aj Bratislavský hrad. Ako dlho v ňom však päťčlenná rodina zostane, je otázne... „Premýšľame nad tým, že by sme išli inde,“ prizná Lucia, no zároveň dodá: „Som mestský typ človeka a určite sa mi nechce ísť do domu. V dome som sčasti vyrastala, lebo som veľa času trávila u starých rodičov, bolo tam fajn, ale vždy som sa v ňom bála. Viac tam cítim osamelosť a určitú neistotu, ktorú v byte z nejakého dôvodu necítim.“ Ak sa teda bude sťahovať, tak len o pár ulíc ďalej. „Určite, celý svoj dospelý život bývam v Starom Meste, takže už by som sa z centra nechcela hýbať,“ vysvetľuje.
Detská herňa
Na prvý pohľad je jasné, že byt slúži zároveň ako veľká detská herňa. Hračky sú v kuchyni aj v obývačke. „Áno, máme to tu ako jeden veľký detský kútik,“ smeje sa pani domáca, známa napríklad z komediálneho seriálu Jojky Som mama.
Pravda však je, že hračky sú pekne upratané popri stenách. „Každý večer je tu takto upratané,“ prízvukuje. „Všetci môžu ísť spať, ale ja nejdem, kým sa neuprace, to by som psychicky nezvládla. Aj deti tak učím, aby sa na druhý deň nezobúdzali do neporiadku.“ U dvojičkách ešte však chvíľu potrvá, kým budú brať mamine pravidlá vážne. „Dcéry mi zatiaľ naozaj nepomáhajú. U nás je to v rámci predsudkov naopak - syn je ten, ktorý spolu so mnou viac dbá na poriadok, aby veci boli na svojom mieste. Ale dcérky sú ešte maličké, to by sme od nich chceli naozaj veľa.“
