Hoci získal trikrát titul majstra sveta, svet si ho zapamätal najmä v súvislosti so strašnou haváriou z roku 1976, pri ktorej takmer zhorel.
Nehoda poznačila Laudu zdravotne do konca života. Pre jej následky musel dvakrát podstúpiť transplantáciu obličky a vlani v auguste bývalému pretekárovi formuly 1 transplantovali aj pľúca. To už bola pre jeho 70-ročný organizmus veľká záťaž, s ktorou sa pasoval statočne, ale svoj boj nakoniec prehral. „Nie je žiadna príčina smrti. Bol to dlhý proces, na ktorého konci pacient odišiel. Niki Lauda bojoval, bol to skvelý muž, ale nám bolo už nejaký čas jasné, že ho nedokážeme priviesť späť na pretekársku dráhu,“ uviedol Walter Klepetko, šéf oddelenia na klinike vo Viedni, kde Laudovi transplantovali pľúca. Je vôbec zázrak, že sa dožil sedemdesiatky, veď na prahu smrti stál už ako 27-ročný!
V plameňoch
Písal sa rok 1976 a Rakúšan Niki Lauda zvádzal na okruhoch súboj s britským pretekárom Jamesom Huntom o titul majstra sveta. Ich výsledky z jednotlivých pretekov boli tesné, Lauda chcel stoj čo stoj obhájiť titul šampióna, ktorý získal rok predtým.
Dňa 1. augusta 1976 sa konali preteky na nemeckom 23-kilometrovom okruhu Nürburgring a čakalo sa, že Lauda potvrdí svoje prvenstvo v seriáli. Lenže po prezutí pneumatík v druhom kole pretekov zasiahol osud. Lauda v zatáčke, do ktorej sa rútil rýchlosťou 250 km/h, dostal šmyk. Jeho monopost Ferrari narazil do ochrannej bariéry a po výbuchu palivovej nádrže začal horieť. Do stroja, ktorý sa zmenil na ohnivú guľu, narazili ďalší pretekári, tí duchaprítomnejší sa snažili privolať pomoc a ratovať kolegu.
„Niki sedel s hlavou vpredu a nebol schopný sa dostať z plameňov. Jeden z usporiadateľov priniesol hasiaci prístroj. Snažil som sa to uhasiť, ale plamene boli silnejšie,“ opísal dramatický boj o Laudov život rakúsky pretekár Harald Ertl. „Laudov rev bol hrozný,“ spomínal Talian Arturo Merzario, ktorému sa podarilo utíšiť plamene tak, že sa dostal k zranenému kolegovi. Ďalší britský pretekár, ktorý zasahoval pri nehode – Guy Edwards opísal situáciu takto: „Lauda v podstate sedel uprostred ohňa a odhadujem, že trvalo asi minútu, kým sa nám podarilo odopnúť pásy. Lauda bol väčšinu času pri vedomí a kričal – dostaňte ma von!“ Pri náraze Lauda prišiel o helmu a hlavu mu v plameňoch s teplotou prevyšujúcou 900 °C chránila iba kukla.
Posledné pomazanie
Pri nehode utrpel ťažké zranenia a popáleniny celého tela. Keď ho záchrancovia vytiahli z kokpitu, komunikoval a dokázal stáť na vlastných nohách. Do bezvedomia upadol pri prevoze do nemocnice.
„Prebral som sa až na posteli a nemal som silu pohnúť sa. Neskôr sa niekto dotkol mojich ramien. Bol to kňaz a dával mi posledné pomazanie na ľavé rameno, jedinú časť tela, ktorá nebola popálená. Myslel si, že som už mŕtvy,“ povedal Lauda po rokoch.
Hoci to s ním vyzeralo zle, stal sa zázrak. Už po pár dňoch bolo zrejmé, že to prežije, ale že si iba 42 dní po nehode sadne opäť do kokpitu formuly, to nečakal nikto! Opäť sa vrhol do súbojov s rivalom Huntom, ale nakoniec to vzdal. Neskôr to vysvetľoval tak, že jeho život bol predsa cennejší ako nejaká trofej! „Do toho dňa som myslel iba na preteky, formula bola pre mňa všetkým, akoby som mal klapky na očiach...“ Nezlomný pretekár, ktorý sa na verejnosti odvtedy ukazoval iba v červenej šiltovke, dokázal prekonať psychickú traumu z nehody a už rok po tom sa stal v stajni Ferrari druhýkrát majstrom sveta. Titul získal ešte aj v roku 1984 za McLaren.
„Mojím najväčším víťazstvom vo formule 1 bolo, že som to prežil,“ opakoval do konca života. Láska pre adrenalín mu však zostala, ako podnikateľ a majiteľ aerolínií veľakrát pilotoval lietadlá a do posledného dychu sledoval dianie v milovanej formule 1.