Informovali o tom v nedeľu iránske médiá.
Rúhání, ktorého uplynulý týždeň neobvykle verejne kritizoval najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí, podľa oficiálnej tlačovej agentúry IRNA o svojom návrhu hovoril na stretnutí so zástupcami hlavných iránskych médií v sobotu večer, píše agentúra AP.
Rúhání uviedol, že referendum navrhol Chameneímu ešte v roku 2004, keď bol vyjednávačom Iránu pre otázku jadrového programu. V tom čase podľa neho Chameneí s touto myšlienkou súhlasil. Hoci sa referendum neuskutočnilo, takéto hlasovanie "môže byť riešením kedykoľvek", citovali médiá prezidenta.
Referendum by mohlo byť pre iránsku vládu politickým argumentom v prípade, ak sa rozhodne zvýšiť obohacovanie uránu, čo jej zakazuje tzv. jadrová dohoda s veľmocami z roku 2015. Americký prezident Donald Trump vlani rozhodol o odstúpení USA od tejto dohody, ktorá obmedzila nukleárne aktivity Iránu výmenou za zrušenie sankcií.
Rúháního vyjadrenie by mohlo byť vnímané aj ako snaha obhajovať svoj postoj po kritike Chameneího. Ten vyhlásil, že Rúhání a minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf - pomerne umiernení politici v rámci iránskej šiitskej teokracie, ktorí vyrokovali jadrovú dohodu - nekonali podľa jeho pokynov v súvislosti s plnením dohody. Podľa Chameneího sú totiž v jadrovej dohode "početné nejasnosti a štrukturálne slabé stránky", ktoré by mohli poškodiť Irán.
Šéf iránskej diplomacie Zaríf bol v nedeľu na návšteve Iraku. Jeho tamojší rezortný partner Muhammad al-Hakím mu povedal, že Bagdad chce byť sprostredkovateľom medzi USA a Iránom a bude sa snažiť nájsť riešenie krízy medzi svojimi dvoma spojencami.
