Každý raz sme dokázali získať titul krajiny s najhoršou účasťou v EÚ. Podľa neoficiálnych odhadov sa tentoraz napokon dokázala účasť zdvihnúť na viac ako 20 %, čo by znamenalo historicky najvyššie číslo od nášho vstupu do EÚ. Napriek tomu sa zdá, že opäť zostaneme na chvoste starého kontinentu. Čím to je?
Vo väčšine krajín Európskej únie sa volilo až v nedeľu, čiže údaje o celoeurópskej účasti v nedeľu známe neboli. V posledných eurovoľbách však celková účasť voličov dosiahla 43 %, Slovensko tak so svojimi 13 % výrazne zaostávalo. Tentoraz sa však očakáva, že účasť sa zdvihla na viac ako 20 %. „Je to síce vyššie číslo, ale je podobné, ako bolo v roku 2009 - 19,6 %. Zrejme bude Slovensko stále na chvoste krajín EÚ. Prvýkrát však prišlo k serióznej debate k členstvu v EÚ, čo to pre nás znamená a aké máme z toho výhody,“ opisuje signály, ktoré prispeli k vyššej účasti, sociológ Michal Vašečka.
Podľa neho bola veľkou témou aj polarizácia proeurópskych a protieurópskych síl. „Na jednej strane PS/Spolu, na druhej strane ĽSNS. Kampaň však bola živšia a aj kandidáti z viacerých politických strán boli výraznejší oproti minulosti. Kedysi strany posielali ľudí do europarlamentu do politického dôchodku,“ dodáva Vašečka. Dôvodom, prečo Slováci stále nevyužívajú svoje právo v týchto voľbách, je podľa neho najmä stále nízke povedomie o právomociach europoslancov.
Kampaň robili pred voľbami okrem Európskej komisie aj známe osobnosti, ktoré podľa politológa Jána Baránka prilákali aj mladú generáciu. „Zabrala mobilizačná kampaň politických strán, keď vyzývali voličov, aby išli voliť. Účasťou sa tak už približujeme k európskym krajinám,“ dodal. V Česku hlásili taktiež zvýšený počet voličov, ktorý sa mal vyšplhať na 20 až 25 %.Množstvo voličov v jednotlivých regiónoch po Slovensku však pre moratórium zostalo počas víkendu neznáme.
