Oznámil to v utorok vyslanec OSN pre klimatickú zmenu Luis Alfonso de Alba, ktorého citovala agentúra AFP. "Osemdesiat je počet krajín, od ktorých sme dostali signál, že sú ochotné zaviazať sa k výraznejšiemu zníženiu emisií oxidu uhličitého," povedal de Alba. "To však neznamená, že sú pripravené urobiť to v rozsahu, ktorý potrebujeme".
OSN sa v súčasnosti snaží o to, aby krajiny vystupňovali svoje úsilie v boji proti klimatickým zmenám. Z nových vedeckých poznatkov vyplýva, že sa globálne otepľovanie ani zďaleka nedarí obmedziť.
"Musíme celkom radikálne prehodnotiť svoje ciele. Nehovoríme o ich pomalom zvyšovaní, ale skôr o úplne drastickom náraste," zdôraznil de Alba.
Základným medzinárodným rámcom v boji proti globálnemu otepľovaniu je v súčasnosti parížska klimatická dohoda z roku 2015. Jej cieľom je udržanie rastu globálnej teploty tak, aby výsledná úroveň neprekročila dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Ambíciou však je, aby to nebolo viac než 1,5 stupňa Celzia.
Parížsku dohodu podpísalo 197 krajín sveta, z toho 186 ju ratifikovalo. Pred dvoma rokmi však od dohody odstúpili Spojené štáty, ktoré sú po Číne najväčším producentom emisií oxidu uhličitého. OSN apeluje na jednotlivé vlády, aby sa zaviazali k 45-percentnému zníženiu emisií skleníkových plynov v priebehu nasledujúceho desaťročia a aby do roku 2050 dosiahli neutrálnu uhlíkovú bilanciu.
V septembri sa bude v New Yorku konať dôležitý klimatický summit, ktorí by podľa niektorých pozorovateľov mohol predstavovať medzník v boji proti globálnemu otepľovaniu. Očakáva sa, že by na newyorskom summite mohlo predstaviť ambiciózne záväzky v oblasti znižovania uhlíkových emisií okolo 20-30 krajín sveta.
