Opäť v ňom rozdelí až 60-tisíc eur na podporu mladým talentovaným športovcom od 12 do 18 rokov. Svoje žiadosti môžu predkladať tak športovci v individuálnych ako aj kolektívnych športoch od 1. júna do 10. júla 2019. Zo všetkých prijatých žiadostí odborná komisia zložená zo zástupcov Nadácie SOŠV a športovcov vyberie najneskôr do konca júla 12 individuálnych žiadostí a 6 kolektívov, ktorí zabojujú o hlasy verejnosti prostredníctvom internetového hlasovania na stránke www.olympic.sk/ukazsa. Hlasovanie verejnosti bude prebiehať od 1. do 31. augusta 2019. Na základe tohto hlasovania bude medzi finalistov prerozdelená suma 60-tisíc eur určená na rozvoj ich športového talentu. Viac informácií nájdete aj na www.olympic.sk/ukazsa
Hlasovanie mobilizuje ľudí a je skvelou reklamou pre šport
V projekte Nadácie Slovenského olympijského a športového výboru Ukáž sa! dostali vlani možnosť zabojovať o finančnú podporu aj kolektívy. Jedným z úspešných tímov boli florbalistky z Čadce.
Po úspešných troch ročníkoch opäť spúšťa Nadácia Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) projekt Ukáž sa! Grantový program je určený pre mladých športovcov a kolektívy vo veku od 12 do 18 rokov, ktorí môžu zabojovať o finančnú podporu zo 60-tisícového balíka, pripraveného na podporu ich športovej činnosti. V minulých ročníkoch podporila Nadácia SOŠV dohromady 36 individuálnych nádejí. Vlani mali prvý raz možnosť zabojovať o finančnú pomoc aj kolektívy.
Medzi úplne prvou šesticou kolektívov bolo dievčenské florbalového družstvo Wild Girls Čadca. Dievčatá berú tento šport ako skvelú alternatívu hokeja či hokejbalu. Brankárka Melisa Poláčková hovorí, že každá z hráčok má svoj florbalový príbeh. Majú však spoločný záver. Plnia si chuť patriť ku športovcom a zažívajú pocity úspechov i neúspechov.
Verí, že Čechov dobehneme
V tejto sezóne dievčatá okúsili prvú ligu. Okrem toho boli na rôznych turnajoch. Skúsenosti zbierajú, kde sa dá. „Budeme hrať Slovenský pohár v Nitre a taktiež aj Slovak Floorball Cup. Postupne ideme za cieľom vyhrať ligu a dostať sa do ženskej extraligy,“ prezradila brankárka Wild Girls Čadca.
Florbal je na Slovensku na vzostupe. Teší sa čoraz väčšej popularite. Na obrátkach naberá nielen mužská, ale aj ženská extraliga. V Česku patrí florbal medzi najpopulárnejšie športy. Západní susedia hostili posledné majstrovstvá sveta, ktoré mali výbornú návštevnosť.
„Česi si na športe zakladajú. Kluby dostávajú väčšie financie. Na Slovensku je veľa talentovaných športovcov a florbal si pomaly získava svoje miesto. Verím tomu, že o pár rokov budeme siahať aj na český florbal. Bude to ale náročná a dlhá cesta,“ hovorí Melisa Poláčková.
Nakúpili chladiace spreje
V družstve sú florbalistky rôzneho veku. Jedna z hráčok ešte navštevuje základnú školu, no najstaršia dobieha na tréningy z práce zo Žiliny. Vlani sa Melisa Poláčková dozvedela o projekte Nadácie SOŠV a spoločne so spoluhráčkou prihlásili tím do Ukáž sa!
„Šport je nádherný. No je to drahá záležitosť. Podobné projekty sú skvelým spôsobom ako podporiť mladých športovcov. Nám to pomohlo, ďalej sme sa rozrástli,“ povedala na margo úspešnej prihlášky do Ukáž sa! strážkyňa svätyne Čadce. Získané financie za tretie miesto v poradí kolektívov využili florbalistky na novú sadu dresov a tímové mikiny. „Neskôr nám poslúžili aj pri hradení dopravy na zápasy a ubytovania. Taktiež sme si mohli kúpiť tréningové pomôcky a hlavne chladiace spreje. Stále nás niečo bolí,“ zasmiala sa Melisa Poláčková.
Aj tento rok budú môcť zabojovať o financie mladí športovci a kolektívy. Projekt Ukáž sa! prichádza so štvrtým ročníkom. „Je to jedinečná šanca ako získať finančnú podporu pre šport. Je skvelé, že o víťazovi nerozhoduje porota, ale blízki a fanúšikovia. Pre dobrú vec sa zmobilizuje množstvo ľudí a zároveň sa buduje povedomie o športe. Recept na úspech? Ak máte okolo seba ľudí, ktorí vás podporujú, máte skvelý základ. Nebojte sa o sebe povedať Slovensku!“ vyzvala športovcov Poláčková.
MLADÁ KANOISTKA VERÍ V BUDÚCNOSŤ ŠTVORKAJAKU
Stále len 18-ročná rýchlostná kanoistka Jessica Zatlkajová má už na svojom konte seniorský titul. Na olympiádu v Tokiu nemyslí, fandiť bude na diaľku.
Rýchlostná kanoistika má na Slovensku dlhú tradíciu. V súčasnosti je však detí, ktoré sa venujú tomuto športu menej a tak je niekedy problém naplniť viacčlenné posádky. Veľkou nádejou do budúcnosti je však 18-ročná Jessica Zatlkajová. V roku 2017 sa zapojila do projektu Nadácie Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Ukáž sa! Skončila na 4. mieste a na športovú prípravu získala dotáciu vo výške 2 500 eur.
„Tento grant bol pre mňa mimoriadne pozitívnou skúsenosťou. Pomohol mi ďalej zlepšovať a rozvíjať môj športový talent. Vďaka získaným financiám som mala kvalitnejšiu prípravu, bola som na sústredeniach a kúpila som si aj nové vybavenie,“ prezradila Jessica Zatlkajová. Podľa jej vlastných slov patrí medzi tých, ktorí keď si kúpia nové tenisky, musia si ísť hneď aj zabehať. „Vďaka získaným financiám som si zakúpila novú výstroj a to mi dodalo chuť a motiváciu do ďalších tréningov,“ dodáva Zatlkajová.
O projekte Ukáž sa! sa dozvedela prostredníctvom sociálnych sietí. Spoločne s mamou si sadli za počítač a vyplnili formulár. Šťastie pokúšala dva razy a oplatilo sa. „Každý šport je finančne náročný a prostriedky na kvalitnú výbavu a sústredenia často chýbajú. Tento projekt odporúčam všetkým mladým športovcom. Má význam zabojovať o financie,“ vyzdvihla grantový projekt Ukáž sa! rýchlostná kanoistka.
Prelomový rok
Vlani v júni si vtedy 17-ročná členka tímu KRK Nováky odbila premiéru na seniorskom šampionáte. Na majstrovstvách Európe sadla do ženského štvorkajaku.
„Sedieť v jednej lodi spolu s Martinou Kohlovou a ostatnými dievčatami bola obrovská skúsenosť. Na pozícii háčika som cítila zodpovednosť. Aj napriek stresu som si svoju premiéru na ME maximálne užila. Verím, že to v budúcnosti využijem,“ povedala rodáčka z Nitrianskeho Rudna, ktorá sa rýchlostnej kanoistike venuje osem rokov.
Rok 2019 je prelomový. Z junioriek prešla Jessica Zatlkajová do kategórie do 23 rokov, prvý rok štartuje medzi ženami. Na začiatku mája získala slovenský titul v disciplíne K1 ženy na 5000 metrov.
„Okrem toho som v máji absolvovala aj kvalifikačné preteky na majstrovstvá Európy a zároveň na Európske hry. V priebehu sezóny absolvujem domáce preteky. Ak sa bude dariť, mala by som sa predstaviť aj na Svetovom pohári,“ prezradila svoje plány. Na budúcoročnú olympiádu v Tokiu príliš nemyslí: „Olympijské hry sú snom každého športovca. Na tie moje si budem musieť ešte počkať. Určite ich budem sledovať a držať palce všetkým športovcom,“ dodáva.
Verí v budúcnosť štvorkajaku
Jessica Zatlkajová ročne absolvuje aj osem sústredení. Tri sú počas zimy, ďalšie počas sezóny. „S financovaním sústredení mi pomáha Športové centrum polície. Doplnky a vybavenie si z väčšej časti hradím sama, no na tréningové podmienky sa sťažovať nemôžem. Niekedy si však prajem, aby bolo moje tréningové jazero o čosi väčšie,“ zasmiala sa 18-ročná nádej slovenskej kanoistiky.
Vlani malo Slovensko na ME ženskú „káštvorku“. Budúcnosť posádky nie je príliš ružová. Problémom je nedostatok žien v seniorskej kategórii. „Zväz začal na tomto probléme pracovať. V blízkej budúcnosti nebude zrejme možné postaviť ženský štvorkajak. Verím, že v budúcnosti nás bude viac a dokážeme sa nazbierať do jednej posádky a na medzinárodných podujatiach budeme štartovať,“ vyjadrila svoje prianie na záver čerstvá majsterka Slovenska.
Slovenská šprintérska nádej sníva o olympiáde
Viktória Forster zbierala majstrovské tituly v biatlone. Súperky valcuje aj na tartane.
Hlavným šprintérskym klenotom slovenskej atletiky je bezpochyby Ján Volko. K halovému majstrovi Európy by mohla v blízkej budúcnosti pribudnúť aj zástupkyňa opačného pohlavia. Na mládežníckych podujatiach dosahuje zaujímavé časy a výsledky 17-ročná Viktória Forster.
Rodáčka z obce Hronec neďaleko Brezna sa najprv venovala päť rokov biatlonu. V atraktívnom zimnom športe sa jej mimoriadne darilo. Získala dokonca 11 titulov majsterky Slovenska. „Rodičia ma zobrali na atletický tréning. Venovala som sa obom športom naraz. Potom som išla na športové gymnázium do Nitry. Pod vedením trénerky Kataríny Adlerovej som vyhrala prvé slovenské atletické majstrovstvá,“ opísala svoj prechod zo snehu na tartanové dráhy.
Cieľom je štart v Baku a na Európe
Doménou 17-ročnej atlétky sú šprinty na 100 a 200 metrov. V pozícii najmladšej členky atletickej časti slovenskej výpravy reprezentovala Slovensko na vlaňajších olympijských hrách mládeže v Buenos Aires. „Bol to neopísateľný zážitok. To, že som sa do Argentíny dostala, pre mňa znamenalo veľa. Navyše sa mi podarilo zlepšiť osobné maximum, takže to bolo veľmi pozitívne,“ pozrela sa späť na minuloročný vrchol sezóny Viktória Forster. Jej nový osobný rekord stačil na 14. miesto, ktoré považuje za jej najhodnotnejší výsledok v medzinárodnom meradle.
Tento rok chce mladá šprintérka najprv splniť limit pre účasť na Európskom olympijskom festivale mládeže v Baku. V Azerbajdžane by chcela podať kvalitný výkon a pobiť sa o čo najlepší výsledok. Ak sa jej to podarí, rada by sa predstavila aj na európskom šampionáte juniorov.
Snom je olympiáda
Jej rodičia sa za ňou dokonca presťahovali. Z Hronca sa presunuli do Leopoldova. Pre Viktóriu obetujú všetko, no finančná náročnosť prípravy im dáva zabrať. Aj preto sa pred rokom zapojila do projektu Nadácie Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV).
„S nápadom prihlásiť sa do Ukáž sa! prišla moja trénerka Katarína Adlerová. Dúfala som, že sa dostanem medzi športovcov, ktorí dostanú finančnú podporu. Podarilo sa a napokon mi to v príprave veľmi pomohlo,“ povedala Viktória Forster. Medzi jednotlivcami skončila v hlasovaní na tretej priečke.
Podľa Viktórie majú grantové programy ako Ukáž sa! svoj význam a opodstatnenie aj do budúcna: „Šport nie je lacný. Nie všetci rodičia majú financie pre svoje deti, aby sa mohli zlepšovať. Podobné projekty pomáhajú mladým športovcom v napredovaní.“
Financie z projektu Ukáž sa! využila 17-ročná šprintérka na sústredenia v zahraničí. Na otázku, čo je jej vysnívaná méta jednoznačne odpovedala: „Olympiáda. Štartovať pod piatimi kruhmi je sen asi väčšiny športovcov.“
Tréner mu požičiaval peniaze, dnes je majstrom Slovenska
Absolútnym víťazom projektu Ukáž sa! v roku 2017 bol chodec Daniel Kováč. Problémový žiak našiel v športe zmysel svojho života.
Matej Tóth svojimi úspechmi dostal atletickú chôdzu medzi širokú verejnosť. Titul majstra sveta inšpiroval množstvo mladých športovcov naprieč rôznymi odvetviami. 17-ročný Daniel Kováč sa chôdzi venoval aj predtým, no až úspech Mateja Tótha z roku 2016 mu dodal potrebnú motiváciu.
„Predtým som trénoval dva razy do týždňa, neriešil som stravu, nemal som režim. Vstúpil som si do svedomia, no nevedel som si predstaviť, čo všetko tento šport obnáša,“ rozhovoril sa aktuálny halový majster Slovenska. Zlato z domáceho šampionátu nečakal, no aj tak je preňho najhodnotnejším výsledkom 9. miesto z Majstrovstiev Európy do 18 rokov. Vlaňajší výsledok z Györu sa bude snažiť vylepšiť toto leto v Borase.
Tréner plní rolu otca
Trénuje ho niekdajší tréner Mateja Tótha, Peter Mečiar. Ich spolupráca začala nezvyčajne. Dano svojho trénera oslovil, ale hneď sa nedohodli.
„Zistil si, že som problémový žiak, nevedel som sa správať. Neustúpil som a naďalej som mu písal maily a snažil sa ho kontaktovať. Napokon ma zavolal na tréning. Nevedel som techniku, mal som zlé tenisky a žiadnu rýchlosť. Bolo to ťažké, dnes je to však úsmevné,“ spomína na začiatok spoločnej cesty so skúseným trénerom.
Na majstrovstvách Slovenska získal striebro. Tréner naznačil, že musia pre ďalší progres zmeniť všetko. Danielovi vybavil školu, internát. Začal ho zasväcovať do tajov chôdze, stravy a tréningu. „Naša spolupráca je vynikajúca. Je pre mňa ako otec. Pomáha mi s financiami, oblečením, školou a životnými radami. V úplných začiatkoch mi požičiaval peniaze na autobus. Je to skvelý človek,“ vystrúhal poklonu svojmu trénerovi. Daniel Kováč prvé mesiace tréningu dochádzal do Nitry zo Šale. Momentálne študuje na Strednej odbornej škole gastronómie a cestovného ruchu v Nitre.
Toľko hlasov nečakal
Aj keď by sa zdalo, že na chôdzu stačí málo, ste na omyle. Daniel Kováč počas sezóny zoderie trinásť párov tenisiek. Nemalé financie si vyžaduje vo vytrvalostných športoch veľmi dôležitý pitný režim. Veľmi mu pomohol grantový projekt Nadácie Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Ukáž sa!
„Je to skvelý projekt pre mladých športovcov, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov. Za získané financie som si nakúpil potrebné veci a mohol som sa posunúť v tréningu na vyššiu úroveň. Má to svoj význam,“ povedal 17-ročný chodec. Do projektu sa prihlásil sám za pomoci trénera. Keď sa dozvedel, koľko hlasov má, nechcel tomu veriť. Nemyslel si, že by mohol získať takú fanúšikovskú podporu.
„Bol som príjemne zaskočený. Veľmi ma to potešilo. Získal som financie, ktoré som použil na nutné veci. Sústredenia, stravu, regeneráciu, pitný režim, tenisky a oblečenie. Štyri tisíc eur nie je malý peniaz a v našom športe znamená veľa,“ vyzdvihol význam získanej sumy. Z týchto peňazí bol na sústredení spoločne s veľkým vzorom Matejom Tóthom a nakúpil si aj potrebný arzenál tenisiek.
V Paríži chce súťažiť
Daniel Kováč hovorí, že jeho kariéra mala doteraz rýchly spád. V priebehu niekoľkých mesiacov splnil viaceré méty. Sám to nazýva snom, z ktorého sa ešte nezobudil. Jeho pokračovanie na olympiáde v Tokiu však nebude. „S trénerom sme sa zhodli, že je to príliš tvrdé. Po poslednej zmene pravidiel a limitov sme to prehodnotili. Na olympiádu si počkám. V roku 2024 chcem stopercentne štartovať vo Francúzsku,“ vyhlásil nádejný slovenský atlét, ktorý by mohol nasledovať svoj športový vzor Mateja Tótha. Daniel Kováč je síce jeden z najnižších v štartovom poli, no krátke nohy kompenzuje veľkou túžbou a skromným prístupom.
Víťaz projektu Ukáž sa! sa môže ukázať na olympiáde v Tokiu.
Jedným z piatich nových športov v programe budúcoročnej olympiády je športové lezenie. Mladík Peter Kuric by v krajine vychádzajúceho slnka nemusel byť len do počtu.
Prednedávnom oslávil Peter Kuric, rodák z Handlovej, 18 rokov. Už v mladom veku sa mu podarilo ohúriť športovú verejnosť svojimi schopnosťami. Venuje sa športovému lezeniu. Ešte minulý rok to bol neolympijský šport. Na Slovensku sa mu vrcholovo venovalo len veľmi málo ľudí. Po tom, čo oznámili jeho zaradenie do programu pre OH v Tokiu, zaznamenal obrovský boom.
„Do nášho športu to prinieslo viac dravosti a komercie. Som introvert. Tento šport som si vybral najmä pre jeho pokojné prostredie. Pre iných to môže byť motivácia ako viac športovať. Pre mňa je to horšie, ale pre svet veľké plus,“ povedal mladý Handlovčan.
Hlasoval za ostatných
Študent technického lýcea na Strednej odbornej škole v Handlovej sa vlani zapojil do projektu Nadácie Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Ukáž sa!
„Priznám sa, neviem, kto ma prihlásil. Ale myslím, že rodičia v spolupráci s SHS James,“ prezradil Peter. Napokon spomedzi všetkých prihlásených športovcov získal najviac hlasov a získal tak finančnú podporu až 4 000 eur. Tieto financie pomohli odbremeniť od financovania tohto športu hlavne jeho rodičov. Nádejný športovec si kúpil potrebné veci k športovej príprave.
Víťazstvo ho prekvapilo. Nečakal to: „Sám som posielal hlasy aj ostatným súťažiacim. S niektorými som bol v kontakte a držali sme si navzájom palce,“ prezradil skromný športovec z Handlovej. Zdôraznil, že podobné projekty sú pre jednotlivcov veľmi prospešné. Pre individuálnych športovcov je totiž ťažšie zohnať peniaze.
Ťažká nominácia
K lezeniu sa Peter Kuric dostal od moderných tancov. Hovorí, že to bola láska na prvý stisk chytu. Hneď vedel, že toto chce robiť po zvyšok života.
„Lezenie je bezpečnejšie ako napríklad kontaktné športy. Prirodzená cesta športového lezenia vedie z plastu na skaly. Tam už treba byť opatrnejší.“
Nominácia do Tokia je v každom športe veľmi náročná. Športové lezenie muselo pre prijatie medzi športy vytvoriť koncept pretekov. Súťažiť sa bude v trojkombinácii – lezenie na rýchlosť (speed), lezenie na obťažnosť (lead) a bouldering. Na OH v Paríži 2024 by už mal byť speed oddelený od obťažnosti a boulderingu. Šance nominovať sa budú však o to väčšie. „Cesta do Tokia je veľmi ťažká. Práve z dôvodu trojkombinácie. Navyše bol dlho zmätok v pravidlách, takže uvidím, ako to celé dopadne,“ vysvetlil lezec, ktorý má za sebou zranenie prsta a operáciu oka. V posledných týždňoch už naplno zarezáva a vracia sa späť do formy.
Ak je partia, trénovať sa dá aj v Handlovej
Peter Kuric považuje za svoje doterajšie najväčšie úspechy účasť na minuloročných Olympijských hrách mládeže v Buenos Aires a 5. miesto vo vlaňajšom európskom rankingu olympijskej trojkombinácie v kategórii A male. Koncom minulého roka vyhral európsky pohár mužov v drytoolingu - lezenie s cepínmi.
„Na Slovensku nie sú príliš dobré podmienky na tréning. Máme síce lezecké haly, ale chyty a štruktúry, ktoré sa používajú na súťažiach najväčšieho formátu v nich nenájdete. Slovenským lezeckým stenám to nevyčítam. Viem, že aktívnych športových lezcov je na Slovensku pár. Ľudí potrebujú prilákať na leziteľné cesty,“ povedal Peter Kuric. Podľa neho sa najviac svetu približuje nová stena v Žiline: „Odporúčam ju navštíviť a vyskúšať si lezenie,“ dodal.
Najobľúbenejšie tréningové destinácie piateho muža európskeho rebríčka 2018 sú v rakúskom Innsbrucku alebo Mitterdorfe. Rád zavíta do spomínanej Žiliny alebo do pražského Smíchova. „Keď sa zíde dobrá partia s cieľom makať, všade sa nájde priestor. Aj u nás na maličkej bouldrovke v Handlovej.“
