V roku 2013 jej zomrela dcérka Karolínka a o tri roky na to synček Šimonko poslednýkrát vydýchol ešte v maminom brušku. Momentálne však musí táto vždy usmievavá herečka riešiť aj krach manželstva so zdravotníkom Martinom Kostkom (37). My sme sa s ňou stretli pri šálke kávy a Zuzana otvorene porozprávala nielen o problémoch, ktoré s manželom riešili...
Vždy máte na perách úsmev, ako to robíte?
Ráno vstanem vždy s novou dobrou náladou a s pocitom, že dnes opäť zažijem nové zaujímavé veci a zdolám prekážky, ktoré koniec koncov sú len vtipným doplnkom môjho dňa. A poviem si - všetci, čo ma stretnú, budú mať dnes pri mne dobrú náladu, aj keby kamene padali! Táto nálada ma drží až do večera. (úsmev)
Predsa len, už celé Slovensko vie, že sa budete rozvádzať, a to určite nie je príjemná vec...
Hlavne to, že to vie celé Slovensko, nie je príjemné. Ale najmä kvôli rodinám tých dvoch, ktorých sa to týka... Myslím si, že keď človek prestane ľúbiť a začne ľúbiť niekoho iného, tak je logické, že sa tí dvaja rozídu. Pri rozchode sa ukáže charakter človeka.
Narážate na seba alebo na manžela Martina?
Ja som ešte v januári riešila naše spoločné bábätko.
Vy teda nikoho nemáte?
Nie, moja pozornosť bola namierená mať zdravé bábätko, po tretí raz. Ja som si síce úlohu matky už splnila aj zažila, ale chcela som, aby takéto šťastie zažil aj môj muž, lebo má veľmi rád deti.
Ako ste sa dozvedeli, že v živote manžela je iná žena?
Na začiatku bol len pocit a k tomu pocitu som pri bežnom upratovaní našla v jeho nohaviciach účtenku z hotela a bolo tam aj meno a nebolo moje. A už som mala ďalšiu postavu do svojho scenára filmového dokumentu „výskum ľudskej povahy“ (smiech).
Kedy ste prišli na to, že vám Martin zahýba?
Zistila som to vo februári.
Čo sa v tom momente vo vašom vnútri odohrávalo?
Takéto situácie sa nám vo vzťahu stávali... V čase, keď som sa pripravovala na tehotenstvo, som však bola nadopovaná hormónmi, a preto mi tá kríza nepripadala taká konečná, ako sa mi zdá dnes. Aj keď sme s Martinom pôsobili mediálne ako veľmi zohraný pár, pre nás naozaj tie smutné situácie, keď sme prišli o deti, boli obrovským zemetrasením. Na takéto chvíle treba pomoc psychológa. Keď tam nie je, tak ľudia si to riešia svojským spôsobom. Čiže v našom prípade tam vždy bol nejaký únik, odchod či vzdanie sa spoločného života. Nakoniec sme sa zhodli, že chceme spolu zostať. Na bábätko sme sa dlho pripravovali a venovali sa nám rôzni špecialisti. Niekedy nie je chyba len v žene.
Keď ste spomínali psychológa. Navštívili ste ho spoločne?
U psychológa sme neboli, ale myslím si, že najhoršie je opustiť človeka, keď je smutný, nechať ho smútiť samého. Smútila som s Martinom. A toto by som urobila pre každého. Keď smútok odznie, potom tí dvaja uvidia, aká bude ich ďalšia cesta alebo cesty. V dnešnej dobe sú psychológovia a terapeuti veľmi dôležití ľudia. Ja takého odborníka mám.
Prešli ste si ťažkou životnou skúškou... Čo sa stane so ženou, keď príde o dve detičky?
Keď sa dvom partnerom také niečo stane, potrebujú komunikovať, ale nevedia ako. Aj ľudia sa im vyhýbajú, majú obavu s nimi prehovoriť. Zažila som to... Zrazu máte akúsi stopku, neviete, čo máte robiť, čo ďalej. Neviete v tej situácii nájsť spôsob, aby vám bolo lepšie. Mne sa napriek tomu podarilo byť šťastnou. Ten pocit sa však opísať nedá. Pochopí len ten, kto to zažil. Nevedela som tvoriť, bola som jednoducho NIČ. Ako keby som zastala a nevedela sa pohnúť. Podarilo sa mi to prekonať vďaka rodine. Tá mi vymýšľala program, len aby som mala nejakú činnosť, rôzne vnemy, kým som nedokázala tvoriť aj ja, ale na ozdravovanie duše je liekom vždy len čas. Poznám veľmi veľa príbehov, doteraz mi ľudia píšu, že im zomrelo bábätko a niektoré ženy sa uzavrú, niektoré už potom nechcú deti. Často sa stane, že práve dvojica nezvládne tento strašný smútok a buď sa navzájom obviňujú, alebo sa rozídu... To musí byť naozaj veľmi veľká láska, keď zostanú pri sebe.
Vy ste sa z tejto situácie obviňovali?
Nie. My sme sa snažili tieto situácie zvládnuť, aby sme sa spojili. Ale nedali sme to, a preto sa rozchádzame. Manželovi prajem len to najlepšie. Vždy som mu priala.
Myslíte si, že keby ste neprišli predtým o dve deti, boli by ste s Martinom spolu?
Nikdy nerozmýšľam, čo by sa stalo, keby. Slovo keby po strate bábätiek nemám. Neexistuje keby, ani spätne sa k tým veciam nevraciam. To, čo sme zažili, to, čo sme si urobili, to, čo sme si povedali, to všetko vyústilo do toho, kde sme teraz. Ja som s tým zmierená a určite to, čo manžel chce, robí a rozpráva, je jeho najlepší spôsob, ako to prežiť. Beriem to na vedomie a rešpektujem to. Je to jeho cesta, sám po nej kráča.
Žiadosť o rozvod už mal podať on...
Návrh na súd ešte nie je poslaný, takže nerozumiem, prečo sa táto informácia dostala do médií. Médiá by o nás nevedeli, keby im to neprezradili naši priatelia, ktorí už vlastne nie sú priateľmi.
Čo vám manželstvo a spoločný život s Martinom dali a čo, naopak, vzali?
V prvom manželstve mi exmanžel (hudobník Roman Féder, pozn. red.) ukázal, ako v brandži fungovať, naučil ma svoj svet. V tomto manželstve som mohla ja ukázať zas svojmu manželovi to, čo som sa naučila predtým a vtiahnuť ho do svojho umeleckého sveta, aj keď je zdravotník. A bavilo ma to, ako ho pomaličky do toho vťahujem. V Divadle Haaf dokonca hrával medveďa (úsmev) a v kapele robil postupne všetky technické veci. A čo mi vzal? Vzal mi predstavu o spoločnej lavičke, kde spolu sedíme ako dvaja rozprávkoví deduško a babička s vnúčatami.
Ak sa nemýlim, stále žijete v jednej domácnosti. Ako sa dá takto fungovať?
Osem rokov sme spolu žili ako partneri, tri roky žijeme ako manželia. Je to náš spoločný dom, ktorý sme spoločne vybudovali. To, že teraz máme každý inú cestu, je len na technickom rozdelení, a to spravodlivo rozdelí súd.
Vy ste spomínali, že ste pred manželstvom spísali akúsi „predmanželskú zmluvu“, čo je jej obsahom?
Že dom je aj môj, lebo som tam investovala svoje súkromné peniaze. Dohodli sme sa, že dom bude napísaný len na Martina preto, že som nemala doriešené svoje predchádzajúce manželstvo majetkovo, a preto mi môj súčasný manžel podpísal uznanie záväzku vo výške 60 000 €. Tieto peniaze som pred manželstvom vložila do stavby domu. A spoločný majetok nadobudnutý počas manželstva sa bude riešiť po rozvode, ako to môj manžel chcel.
Len dva mesiace pred svadbou s Martinom v roku 2016 ste prišli o synčeka Šimonka. Prečo ste sa rozhodli práve po tejto smutnej udalosti povedať si áno?
My sme viackrát čelili možnosti, že sa rozídeme. Jeden odchádzal, druhý odchádzal... Boli tam turbulentné situácie. Riešili sme naše psychické problémy a smútky tým, že sme sa dokonca aj rozišli a každý mal svoj vlastný život. Ja som mala pocit, že sa už nechcem do tohto vzťahu vrátiť. Chcela som si vytvoriť vzťah s niekým iným. Ale keďže som zistila a Martin tiež, že patríme k sebe, tak sme si tieto veci odpustili.
Dom by ste chceli vy? Alebo sa budete sťahovať?
Ja sa veľmi teším, keď sa všetko upokojí. Romanka (dcéra z manželstva s Féderom, pozn. red.) má už 14 rokov, chodí v okolí domu do školy. Rada by som tú istotu dieťaťu nechala. Kým sa to nevysporiada právne, tak v dome zostaneme. Po rozdelení majetku s manželom si každý z nás vybuduje domácnosť podľa svojho vkusu a potrieb a množstva peňazí. Som rodená Bratislavčanka. Určite sa vrátim niekde do Bratislavy...
Trúfate si utiahnuť domácnosť sama? Predsa sa to lepšie ťahá vo dvojici.
Finančne sa nebojím, na to partnera nepotrebujem a ani som nepotrebovala. Ide o spolupatričnosť pri bežných činnostiach v živote, keď máte rozdelené úlohy. Je to úžasné, že viete, že každé ráno vám urobí kávu a večer vám pomasíruje nohy a porozprávate sa... (smiech)
Romanka už nie je dieťa. Ako berie celú túto situáciu? V minulosti bolo vidieť, že si s Martinom rozumie...
Na to môžem odpovedať iba to, že Romanka tu nie je a ja nemôžem hovoriť za ňu. Má už svoj názor, svoju hlavu. Teší sa na nový život a budúcnosť. Obdivujem ľudí, ktorí sa rozídu, a stále si vážia jeden druhého, možno to raz zažijeme aj my.
Prvé manželstvo vám nevyšlo a nebolo žiadnym tajomstvom, že ste s Romanom Féderom na nože. Situácia sa po rokoch upokojila. Vidíte nejakú spojitosť s oboma mužmi?
Všetko vyšlo, ako malo. Z prvého manželstva mám dojem rodiny a zábavy a máme skvelú Romanku. Z tohto manželstva mi prišli obrovské poznania. Mala som pocit, že som manželovi dieťa chcela dať ako dar, aby som ho potešila, aby bol šťastný. Nebolo to zbytočné a neberiem to tak, že to nevyšlo. Každý človek sa stretne s tým druhým, aby mu niečo odovzdal. Aby sa učili navzájom. Keď si už nemajú čo dať, tak idú ďalej.
Medzi manželstvom s Féderom a Kostkom ste sa ešte v roku 2014 tajne vydali za neznámeho muža. Vtedy ste vysvetlili, že išlo o akýsi experiment pre dokumentárny film, ktorý ste už aj v tomto rozhovore spomenuli. Ľudia v tom však mali zmätok. Ako to bolo?
Išlo o projekt - výskum ľudskej povahy, ktorý stále trvá. Ide o psychologický obraz človeka, ako sa zachová pri rôznych situáciách. V Amerike sú rôzne reality show na takýto štýl. S mojím tímom, kde sú aj moje sestry Monika a Ivetka, sme si vymysleli práve podobný projekt. Píšem na to scenár. Každá postava tam bude zahraná, ako reálne reagovala. Napríklad o tejto svadbe nevedel skoro nikto, iba moje sestry a tím, ktorý je veľmi maličký. Ani moja mama to nevedela. Všetky reakcie ľudí mám zapísané. V projekte budú iné mená, iné postavy, ale charaktery budú z reálneho života. Tam sa ukážu nedôstojní ľudia aj ľudia s pochopením... Tie zážitky boli neskutočné. To manželstvo trvalo iba pár dní.
Martin o tomto vedel?
Najprv o tom nevedel, ale, samozrejme, to bolo vysvetlené a pochopené. Inak by môj manžel nebol mojím manželom.
Ako budete s týmto dokumentárnym projektom pokračovať?
V prvom rade požiadam o grant z Fondu na podporu umenia. Chcem to urobiť ako vlastný dokument. Ponúknuť neskôr ako dokument televíziám. Prípadne urobiť z toho divadelné predstavenie. Nie som scenáristka, takže sa mi to ťažko robí... Raz to však bude hotové. Keby som to neurobila v reálnom živote, nikdy by som skutočné reakcie nevidela. A poviem vám, že ľudská povaha nemá hraníc.
Vaša sestra Monika má už tri deti a ideálnu rodinu. Porovnávali ste sa s ňou niekedy?
Najväčšie nešťastie človeka je porovnávať sa. Neporovnávam sa, vážim si samu seba. Možno nás so sestrami ľudia a médiá porovnávajú, ale nám by to nenapadlo.
Veríte po vašich skúsenostiach ešte na lásku?
Áno, mám jej plnú hruď.
A rovnako veríte, že ešte budete mať deti?
Ja deti môžem mať. Dôkazom je Romanka.(úsmev)
