„Vitajte v našej malej džungli,“ usmeje sa Ondrej a rozpaží rukami, aby ukázal na záhradu obklopujúcu dom Kandráčovcov v košickej časti Pereš. Všetko, čo rastie a kvitne, je najmä doménou jeho manželky, ktorá má tak oveľa lepší prehľad, čo všetko sa nachádza okolo.
Dva duby
„Vždy, keď prídem po dvoch týždňoch z turné domov, niečo tu pribudne…“ krúti muzikant hlavou. O jednej z ozdôb záhrady však rozhodol sám. „Prichádzame k dominante!“ upozorňuje hneď skraja na dvojicu stromov. „Míľnikom našej tvorby bola pesnička Dva duby. Na túto počesť som chcel a na tom som bazíroval, aby dominantou tohto priestoru boli dva duby. A sú tu!“ prízvukuje pán domáci, ktorého základnou záhradnou povinnosťou je vraj kosenie trávnika. „Kosí poctivo,“ pritaká jeho polovička.
„Som fanúšikom FC Barcelona a vždy ma motivujú pásy, aké majú na trávniku. Tie sa snažím preniesť z Barcelony sem. Občas sa mi podarí aj logo, keď otáčam kosačkou,“ žartuje s tým, že naposledy vraj kosil aj so synom Ondrejom. „Lebo bez práce nie sú koláče, nech si zvyká,“ dodá. Mimochodom, syn má v záhrade aj svoj strom... „Voláme ho Ondrík. Ihličnany sú väčšinou nepríjemné na dotyk, ale tento je špeciálny a keď sa ho človek dotkne, absolútne nemá pocit ihličiek. A vedľa je zase stromček Emka, ten je dcérkin,“ upozorní muzikant, mimochodom, silný alergik, ktorý vo svojej záhrade občas poriadne trpí. „Jedna z mála rastliniek, na ktorú alergický nie som, je orgován. Je taký nádherný, že bolo mojou podmienkou mať ho tu,“ dodá.
Jedovatá broskyňa?
Keďže niektoré miesta ich záhrady či predzáhradky sú veľmi tienisté a navyše dom stojí na neveľmi dobrej ílovitej pôde, musia sa s prírodou dosť pasovať. „Bolo otázne, čo tu nasadiť, snažili sme sa to riešiť aj v spolupráci s odborníkmi,“ vysvetľuje Erika s tým, že profesionálny záhradník im tiež vždy na jar príde prevzdušniť trávnik, pohnojiť a ostrihať stromčeky. „To ja neviem, ešte sa mám čo učiť,“ prizná sebakriticky.
V záhrade sa okrem okrasných nachádza aj množstvo rastlín či stromov, z ktorých je úžitok. Pritom o jednej to domáci zo začiatku nevedeli... „Túto broskyňu sme zasadili ako okrasnú a keď začala rodiť drobné plody, nevedeli sme, či ich môžeme jesť. Až po dvoch rokoch sme začali zisťovať, či existuje niečo ako jedovaté broskyne a prišli sme na to, že nie. Tak sme to skúsili,“ smeje sa Erika. „Chutia naozaj skvelo, sú sladké, voňavé,“ dodá Ondrej. „Keď som sa to dozvedel, tak v kompostéri som hľadal, či tam niečo nie je vyhodené.“
Drozd Bomber
Množstvo zelene láka ku Kandráčovcom operencov všetkých druhov. Kráľom medzi nimi je vraj istý drzý drozd. „Pomenovali sme ho Bomber podľa Angry Birds. Robí si hniezda, kde chce, odháňa sýkorky, dokonca aj mňa minule odháňal, je tu pánom,“ smeje sa Ondrej.
Naďabíme tu, prirodzene, aj na ďalšie ovocné stromy, hrušky, jablone, slivku, broskyňu, nechýbajú jahody, maliny, ríbezle, egreše či goji. Samozrejmosťou sú bylinky, ale vidíme tu tiež cibuľu, šalát, hrach, reďkovku - zeleninu, ktorú sú dnes už ľudia leniví pestovať, pretože je ľahšie kúpiť ju v obchode. „Z toho sa veľmi tešíme. Chceli sme aj skleník, ale nejako na to nemáme priestor,“ vysvetľuje Erika. „Pre mňa je záhrada záhradou, keď je z nej aj nejaký úžitok. Na tom som trvala. Keby bolo na mne, bolo by toho viac.“
A veru časom toho bude určite viac. „Postupne to všetko dosádzame, mám predstavu, že sem niečo pôjde, sem… Aj keď syn sa zlostí, že za chvíľu tu máme prales,“ pokrčí plecami. „Ale aj ja som v strese a pomykove, lebo vždy ma niečím prekvapíš,“ skočí jej manžel do reči. „Aj teraz sa dozvedám úplne nové veci. Ani som len netušil, že toto je stromček s názvom goji... Inak všimnite si, že toto je asi prvá téma, keď ja ťahám za kratší koniec v našom vzťahu. Si zdatnejšia, klobúk dole,“ podpichuje manželku. „Ale len v tomto, v ostatnom vyhrávaš ty,“ dodá so smiechom Erika.