Zakladateľ servera Wikileaks je teraz vo väzbe v Británii. V škandinávskej krajine čelí obvineniu zo znásilnenia. O vydanie 47-ročného Austrálčana sa usilujú tiež Spojené štáty.
Pondelkové rozhodnutie súdu v Uppsale je pre prokuratúru značnou komplikáciou. Neznamená síce, že by mala predbežné vyšetrovanie zastaviť, vyšetrovatelia ale budú musieť Assangea v prípade záujmu vypočuť v Británii, uviedla agentúra AP. Súd síce v pondelok uznal, že hrozí riziko, že by sa mohol Assange pokúsiť vyhnúť stíhaniu vo Švédsku, zároveň ale upozornil, že sa teraz nachádza v Británii vo väzení, nehrozí tak jeho útek a jeho zadržanie vo Švédsku by teda bolo "neprimerané". Švédska prokuratúra podľa súdu môže vydať takzvaný EVP (EIO) a na jeho základe vypočuť Assangea v Spojenom kráľovstve.
Štátna zástupkyňa Eva-Marie Perssonová už oznámila, že sa k vydanie EIO uchýli. Či sa bude chcieť zároveň odvolať proti rozhodnutiu súdu, neuviedla. Assangeov švédsky právny zástupca Per E. Samuelsson v reakcii na rozhodnutie súdu povedal, že jeho klient bude určite "veľmi šťastný", keď sa o ňom dozvie.
Pôvodne prokuratúra chcela po formálnom zadržaní v neprítomnosti na Assangea vydať európsky zatykač a na jeho základe požiadať o jeho vydanie. V Británii si Austrálčan teraz odpykáva 50-týždenný trest za porušenie podmienok kaucie z roku 2012. Assange obvinenia, že sa dopustil v roku 2010 vo Švédsku znásilnenia, dlhodobo odmieta a označuje ich za zásterku v snahe dostať ho do USA. Švédska prokuratúra v roku 2017 vyšetrovanie zastavila, avšak znovu ho otvorila tento rok v máji po tom, čo bol zakladateľ Wikileaks 14. apríla zatknutý v Londýne po mnohoročnom skrývaní na ekvádorskom veľvyslanectve.
O vydanie Assangea sa usilujú okrem Švédska, kde bude jeho údajný čin v auguste 2020 premlčaný, tiež Spojené štáty. Britské úrady by v prípade švédskej i americkej žiadosti o vydanie museli rozhodnúť, ktorej z nich dajú prednosť. V USA je Austrálčan stíhaný v súvislosti so zverejnením utajovaných informácií na serveri Wikileaks. Projekt WikiLeaks vznikol v roku 2006 a od začiatku sa zameriaval na zverejňovanie tajných vládnych dokumentov. Rozruch spôsobil v roku 2010, kedy sprístupnil tajné americké dokumenty o vojne v Iraku či v Afganistane.
