Nová Európska komisia, ktorá by mal začať pracovať od novembra, by sa podľa neho už nemala brexitom zaoberať. Macron však pripustil, že sa situácia môže zmeniť, ak by sa Briti v otázke odchodu z EÚ ešte "rozhodli inak".
"Stanovili sme koniec októbra ako posledný, posledný termín, pretože nechcem, aby sa tým musela Komisia naďalej zaoberať," uviedol Macron, podľa ktorého by bol ďalší odklad termínu brexitu "zlým nápadom". Za neprijateľné šéf Elyzejského paláca označil snahu znovu otvoriť už dojednanú "rozvodovú dohodu", ktorú vyjednala s Bruselom britská premiérka Theresa Mayová.
Nové rokovania o brexitovej dohode požadujú niektorí kandidáti na post lídra britskej Konzervatívnej strany a teda aj britského premiéra, ktorí chcú Mayovú nahradiť. O nových rokovaniach hovoril napríklad súčasný minister zahraničia Jeremy Hunt. EÚ dlhodobo nové rokovania o dohode odmieta, pripúšťa iba zmeny v politickej deklarácii o budúcich vzťahoch po brexite.
"Myslím, že musíme uviesť do praxe rozhodnutie britského ľudu. Iná situácia by nastala, keby sa britský ľud ešte rozhodol inak," povedal tiež Macron v zjavnej narážke na úvahy o vypísanie ďalšieho referenda o brexite. Na záver svojej reči k bankárom ale Macron predsa len pripustil, že existuje možnosť, že by Británia 31. októbra EÚ neopustila. Takáto situácia by podľa neho nastala, ak by bolo na obzore nové referendum alebo nejaká "úplne nová schéma", ktorá by bolo prijateľná pre všetkých 27 členských krajín a únijného vyjednávača. V akejkoľvek budúcej dohode ale podľa francúzskeho prezidenta bude musieť byť takzvaná írska poistka. Práve tá však bola pre mnohých britských poslancov v minulých troch hlasovaniach o brexitovej dohode hlavnou prekážkou pre jej schválenie.