Odcestovať by mal v utorok popoludní. Návšteva sa uskutočňuje na pozvanie ruského premiéra Medvedeva. Pellegrini sa má počas nej stretnúť s prezidentom Putinom v Petrohrade.
Súčasťou slovenskej delegácie, ktorú povedie premiér Pellegrini, budú aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD), minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) a poradca premiéra pre zahraničnú politiku Peter Kmec.
Momentálne neexistuje nová dohoda o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu a súčasná zanikne ku koncu roka. Nie je preto vylúčené, že od januára 2020 prestane cez Ukrajinu prúdiť plyn z Ruska. Jeden z možných scenárov napríklad počíta s možnosťou vybudovania plynovodu z juhu ako rozšírenie projektu Turkish Stream cez Srbsko a Bulharsko. Táto trasa by zásobovala aj Maďarsko a následne cez plynové prepojenie tiež Slovensko.
V súčasnosti sa dodáva ruský plyn do Európy najmä cez Ukrajinu, Bielorusko, Poľsko a Slovensko plynovodmi Jamal a Bratstvo a aj prostredníctvom plynovodu Nord Stream (Severný prúd) pod Baltským morom. Práve z dôvodu rastúcej spotreby zemného plynu v Nemecku sa od roku 2015 realizuje výstavba Nord Stream 2 (Severný prúd 2), prostredníctvom ktorého sa má zdvojnásobiť kapacita podmorských plynovodov.
Výstavba vyvolala vlnu nevôle zo strany Ukrajiny či Poľska, ktoré plynovod obchádza, v dôsledku čoho by prišli o zisky z tranzitu. Tranzit plynu cez územie Slovenska z Ruska prostredníctvom spoločnosti Eustream dosahuje obrat približne 700 miliónov eur ročne. Dividendy tejto spoločnosti sú významným príspevkom do slovenskej štátnej kasy.
Krajiny preto hľadajú alternatívy dodávok plynu. Poľsko v roku 2018 podpísalo dlhodobý kontrakt na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. V septembri minulého roka sa začalo s výstavbou vyše 160-kilometrového plynovodu medzi SR a Poľskom. Ten umožní vyššiu diverzifikáciu zdrojov zemného plynu v regióne. Krajiny strednej Európy by tak mali získať priamy prístup k viacerým zdrojom zemného plynu zo severu a taktiež z LNG terminálov v Baltskom mori a z Nórska.
Ďalšou témou rozhovorov by mali byť dodávky ropy. Ruská federácia predstavuje podľa dokumentu rezortu diplomacie tretieho najväčšieho svetového producenta ropy po USA a Saudskej Arábii. Drvivá väčšina domácej ťažby ide práve na vývoz do zahraničia. "Vo vzťahu k Slovensku sú dodávky energonosičov predmetom dlhodobých zmlúv, predovšetkým je to Dohoda medzi vládou SR a vládou Ruskej federácie o spolupráci v oblasti dlhodobých dodávok ropy z Ruska do SR a tranzitu ruskej ropy cez územie Slovenskej republiky z roku 2014 (vyprší koncom roku 2029), ako aj Zmluva o dodávkach a tranzite zemného plynu v priebehu 20 rokov medzi SPP a.s. a spoločnosťou eustream a.s. s ruským Gazpromexportom podpísaná v roku 2008 (vyprší koncom roku 2028). SR má predovšetkým záujem o zachovanie stabilných dodávok energonosičov, ako aj ich tranzitu s využitím domácej infraštruktúry," uvádza sa v dokumente ministerstva.
Počas premiérovej oficiálnej návštevy sa očakáva podpis Memoranda medzi Ministerstvom hospodárstva SR a štátnou korporáciou Rosatom v oblasti využitia jadrovej energetiky pre mierové účely a Zmluvy o spolupráci medzi Slovenskými elektrárňami a spoločnosťou TVEL. TVEL je ruská štátna firma, ktorá sídli v Moskve a vyrába palivo pre jadrové elektrárne - napríklad pre slovenské jadrové elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach a pre české v Temelíne a Dukovanoch.
Aktuálnou záležitosťou, ktorá bude predmetom rokovania premiéra Pellegriniho s ruským prezidentom a premiérom, bude i medializovaná správa o záveroch okrúhleho stola, organizovaného v ruskej Štátnej dume 30. mája frakciou komunistov. Jeho účastníci schválili vyhlásenie, ktorým apelujú na poslancov Štátnej dumy, aby podporili návrh zákona o udelení štatútu veterána aj príslušníkom ozbrojených síl Sovietskeho zväzu vyslaných v auguste 1968 do Československa v rámci vojsk Varšavskej zmluvy.
Premiér už tento návrh odmietol s tým, že vojenská invázia a následná 20-ročná okupácia bývalého Československa boli hrubým porušením medzinárodného práva. Od tohto nezákonného aktu sa v minulosti podľa slov premiéra postupne dištancovali sovietski aj ruskí predstavitelia, ktorí sa za túto historickú krivdu voči Čechom a Slovákom aj oficiálne ospravedlnili. Nemyslí si, že by bolo vhodné otvárať tieto historické otázky, ktoré by vniesli do vzájomných vzťahov iba zbytočné napätie.
Legitimizovanie invázie vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 do Československa považuje za neprijateľné aj rezort diplomacie. Ten však nepredpokladá, že by návrh prešiel, keďže ide o opakovanú iniciatívu z dielne ruskej opozičnej Komunistickej strany, ktorá doteraz nikdy nemala adekvátnu podporu pre svoj návrh.
Návšteva Petra Pellegriniho v Ruskej federácii sa koná iba mesiac po tom, čo ho začiatkom mája prijal americký prezident Donald Trump v Bielom dome. Premiér by sa mal vrátiť na Slovensko v piatok 7. júna.
