Nová vláda však predstavuje bezprecedentné spojenectvo medzi proruskými a proeurópskymi silami, informovala agentúra AFP. V chaotických voľbách nezískala žiadna strana jasnú väčšinu. Bývalá sovietska republika sa tak ocitla v politickej neistote a obavách, že v krajine medzi Ukrajinou a Rumunskom nastane zmätok.
Po mesiacoch rokovaní bola dohodnutá koalícia medzi proruskou Socialistickou stranou Moldavska (PSRM) podporovanou prezidentom Igorom Dodonom, ktorá obsadila 35 zo 101 parlamentných kresiel, a proeurópskym blokom ACUM, ktorý má 26 kresiel. Dohoda je v rozpore so stanoviskom Ústavného súdu, ktorý v piatok rozhodol, že parlament by sa mal rozpustiť a mali by sa vyhlásiť nové voľby.
Cieľom dohody bolo vyšachovať druhú najväčšiu parlamentnú silu - Demokratickú stranu Moldavska (PDM) pod vedením vplyvného oligarchu Vlada Plahotniuca, ktorá v parlamente získala 30 miest.
Dodonova promoskovská strana podporuje vstup Moldavska do Ruskom vedenej Eurázijskej ekonomickej únie namiesto EÚ. Proeurópsky blok ACUM presadzuje členstvo v EÚ a NATO. Stredoľavá PDM sa snaží o vyvážený prístup k Moskve a Bruselu.
Dodon je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý tiež podporuje separatistov v odštiepeneckom regióne Podnesterska. Mnohí Moldavci však dúfajú v budúcnosť v rámci Európy, v čom im je príkladom Rumunsko, s ktorým má bývalá sovietska republika úzke kultúrne väzby.
Moldavsko patrí k najchudobnejším krajinám Európy, jeho hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa bol v roku 2018 štyrikrát nižší než v susednom Rumunsku, vyplýva z údajov Svetovej banky. Ekonomika krajiny je výrazne závislá od peňazí zasielaných Moldavčanmi pracujúcimi v zahraničí, no tiež poľnohospodárstva a vinárstva, ktoré vyváža predovšetkým do východnej Európy a Číny, približuje AFP.
Moldavsko v roku 2014 podpísalo asociačnú dohodu s EÚ, vlani však Brusel zredukoval svoju finančnú pomoc krajine s odvolaním sa na zhoršenie situácie v oblasti právneho štátu, čo bol odkaz najmä na problémy s bojom s korupciou.
