Dominika a Kristína Kupcové (23) sú dvojičky z Jahodnej (okr. Dunajská Streda), ktoré sa vydali na dráhu someliérok. O víne dokážu rozprávať hodiny s takým záujmom a zapálením, že aj keď nie ste práve fanúšikom tohto božského nápoja, po pár minútach máte chuť otvoriť si fľašku a hľadať vo víne to, čo tam cítia ony. Chute, vône, ale aj emócie.
Sú dve, takmer navlas rovnaké a okrem génov ich spája ešte jedna vec - láska k vínu. So sympatickými dvojičkami Dominikou a Kristínou Kupcovými sa stretávame, ako inak, vo vínnej pivničke vychyteného bratislavského podniku. Napriek tomu, že jedna túžila študovať na gymnáziu a druhá za kaderníčku, dnes sú z nich výborné someliérky. A to všetko vďaka ich mamine.
Drina a pot
Rodina Kupcových mala chatu v Modre, a tak im vinárska kultúra nebola až taká vzdialená. „Pravidelne sme chodili na vinobrania, no nikdy nám so sestrou nenapadlo, že by práve toto mohla byť naša cesta,“ začína rozprávanie Dominika. Až raz, na jednej akcii ich mama natrafila na stánok s letákmi, že na Strednej odbornej škole vinársko-ovocinárskej v Modre ako jediní na Slovensku otvárajú odbor someliér. „V podstate sme najskôr ani netušili, čo to je. Mamina nám to ukázala na internete. Hneď sme si predstavili, že budeme môcť legálne piť ešte pred osemnástkou, a to nás nadchlo,“ smeje sa Dominika. „Och, ako veľmi sme sa mýlili...“ dopĺňa ju Kika.
Už po pár dňoch na novej internátnej škole sa sestry chceli zbaliť a odísť domov. „Nešetrili nás. Krátko po nástupe sme išli okopávať vinohrady a z predstavy legálneho pitia sme okamžite vytriezveli. Hovorila som si, to čo má byť?! Kde je ochutnávanie vína? Veď ja sa chcem páčiť chalanom a nie chodiť spotená z vinohradu,“ spomína Dominika.
Nakoniec si ich škola s viac ako 135-ročnou vinárskou tradíciou získala. Po okopávaní vinohradov, štepení viniča a starostlivosti o hrozno a po učení sa technológiám výroby vína sa nakoniec dostali aj k vytúženej someliérskej praxi. „V treťom ročníku som sa prvýkrát dostala na majstrovstvá slovenských someliérov a na ďalší rok som sa stala vicemajsterkou Slovenska,“ pýši sa Dominika.
Vysnený džob
Dievčatá po škole pracovali vo vínotéke v hlavnom meste a z Dominiky sa neskôr stala someliérka v Hoteli Matyšák. Keď známy pezinský vinár otváral reštauráciu v Bratislave, presunula sa sem, avšak aj so someliérskou posilou - svojou sestrou. Keďže pracujú na jednej zmene, dvojičky o vtipné príhody nemajú núdzu. „Raz sa ma jedna zákazníčka pýtala: ,Slečna, prosím vás, prečo stále meníte účes?‘ Tak som jej odpovedala, že mám celý večer rovnaký. A ona, že nie, raz prídem k stolu s vrkočom a potom vzápätí s drdolom. Prečo to robím? Zasmiala som sa a odpovedala, že my sme tu dve a ona mi neverila. Vtom sa pri mne zjavila moja sestra, pani sa chytila za hlavu a povedala: ,Ježišmária, čo mi to tu nalievate?‘“ smejú sa dievčatá.
Povolanie someliéra im neraz ľudia aj závidia. Veď mať v náplni práce popíjanie vínka, to sa páči nejednému človeku. Ak ste si teraz predstavili, ako someliérky s vyloženými nohami popíjajú pohár za pohárom, musíme vás vyviesť z omylu. „Nie je to tak a už vôbec nejde o kvantitu. Ak chceme byť kvalitné someliérky, musíme sa neustále vzdelávať. Často teda, aj keď si otvoríme vínko len tak doma, sedíme nad ním so zápisníkom a poctivo zapisujeme, čo cítime,“ vysvetľujú dvojičky. Okrem toho víno sa najčastejšie degustuje tak, že sa v ústach iba povaľká a vypľuje. „Ak máte pred sebou 50 - 60 vzoriek, napríklad na súťažiach, iná cesta ani nie je.“
Kvalitné a naše
Mnohí ľudia nad slovenskými vínami ohŕňajú nos a radšej siahajú po overenej kvalite z Francúzska či z Talianska. Ako to teda s úrovňou našich vín je? „Na Slovensku máme klenoty, ktoré nie sú docenené. Viete, ak si zahraniční hostia objednajú náš Cabernet Sauvignon, tak vedia, že táto odroda bude chutiť u nás inak ako u nich. Je to spôsobené terroirom - súhrnom všetkých prírodných a klimatických faktorov, ktoré má každá krajina iné. Cudzinci vedia túto rozmanitosť oceniť a povedia: Teda, tento váš Sauvignon chutí veľmi zaujímavo... Kdežto Slováci všetko porovnávajú a vyjadria sa, že náš Sauvignon sa s francúzskym nedá porovnať, že ten ich je lepší. Spresním to. Naše vína sú na chuť tvrdšie ako tie francúzske, ale nedá sa povedať či lepšie, alebo horšie,“ objasňujú sestry a zdôrazňujú, že aj tuzemské vína dokážu byť veľmi lahodné, avšak platí staré známe - trpezlivosť ruže prináša.
Trendy a novinky vládnu aj vo svete vína. Sestry Kupcové sa však zhodujú, že na rozdiel od iných krajín nevieme oceniť odrody, ktoré sú u nás historicky zakorenené. „Taký limbašský silván, pesecká leánka či rizling vlašský. Mnohí ľudia ich vnímajú ako odrody z čias komunizmu, keď tu nebol ani zďaleka taký výber vín ako dnes. Rozhodne by im mali dať ešte šancu. Je to niečo, na čo môžeme byť hrdí.“ O kvalite slovenských vín svedčí aj fakt, že mnohé z nich sú ovenčené zahraničnými medailami. „Keď sme spomínali ten náš silván, tak v roku 2013 vyhral majstra sveta. To bola poviem až urážka pre Francúzov a ich alsaské silvány. A tak je to aj s inými odrodami.“
Cena vína
Odráža cena vína jeho kvalitu? „Nie vždy je to tak. Záleží, odkiaľ víno pochádza. Napríklad v takom Španielsku, kde je obrovská úroda hrozna, sú výrobné náklady na jednu fľašu nižšie ako u nás. Raz sme doma grilovali a mne bolo ľúto otvárať moje špeciálne vína, tak som zbehla do obchodu. Kúpila som dve fľaše nejakého francúzskeho za pár eur. Keď sme to doma otvorili, skoro som odpadla. Bolo to neuveriteľne lahodné víno, ktoré zmenilo môj názor na lacnejšie vína,“ hovorí Dominika. Inak je to, samozrejme, s našimi vínami. „Minimálna výrobná cena by mala byť okolo 2 eur plus pripočítajte náklady za fľašku, etiketu, export, maržu... Čiže ak si kúpite víno za 2,50 eura, nemôžete čakať zázrak.“
Slovenskí zákazníci majú podľa sestier Kupcových čím ďalej tým lepšie znalosti o víne. „Avšak, ešte stále sa stáva, že po objednaní tramínu červeného očakávajú červené víno. Tiež sa s nami často hádajú, že odroda pinot noir je niečo iné ako rulandské modré a pritom je to to isté. A keď si do vína nalejú kolu? To radšej ani nekomentujeme,“ chytajú sa za hlavu dievčatá, ktoré sa mimochodom vedia pre víno poriadne pochytiť. „Jasné, že sa pre víno vieme pohádať a poriadne to iskrí. Avšak nakoniec vždy jedna uzná názor tej druhej. Najčastejšie Kika môj,“ podpichne sestru Dominika a ona súhlasí. „Je to pravda, lebo máš väčšiu prax.“
Na záver sa someliérok pýtame, aké vína by s prichádzajúcim letom odporučili našim čitateľom. „Počas horúcich dní a teplých nocí vám ulahodia najmä ľahké, svieže a mladé vínka. Nič nepokazíte odrodami ako irsai oliver, muškátmi či rizlingami, z ktorých nebolí hlava. Teda ak to nepreženiete,“ radia someliérky Kupcové.