Zaujímalo nás, ako hodnotí päť rokov vo funkcii hlavy štátu, aký vzťah má s Robertom Ficom a s Petrom Pellegrinim aj to, čo mu povedala manželka, keď jej oznámil, že zakladá stranu.
O týždeň vás v prezidentskom úrade vystrieda Zuzana Čaputová. Už ste s ňou preberali, čo ju čaká, čo sa kde v paláci nachádza?
Poskytol som pani Čaputovej a jej tímu kancelárske priestory, aby sa mohli pripraviť na prebratie úradu. Osobne sme sa tu stretli asi trikrát. Ľudia z Kancelárie prezidenta zabezpečujú inauguráciu aj prvé zahraničné návštevy. Presne tak by malo podľa mňa prebiehať odovzdávanie štátnickej funkcie. Systémovo a dlhodobo. Ja som sa prvýkrát dostal do paláca až v deň inaugurácie. A aj tú som predtým potajme doťahoval s vtedajším kancelárom a šéfom protokolu.
Čiže váš predchodca Ivan Gašparovič vám to vtedy neuľahčil. Za tých päť rokov sa vaše vzťahy zlepšili, nie?
Áno, tak ako sa to patrí. Napriek rôznym pohľadom na spoločenské dianie sa vieme pokojne porozprávať. Každý rok som organizoval novoročný obed prezidentov, kde vždy prišiel. Mnohokrát mal aj takú otcovskú chuť vyjadriť výhrady k mojim krokom. Ja som to nikdy nekomentoval, dokonca aj prezident Rudolf Schuster mu pri našich spoločných obedoch vravel: „Načo mu to hovoríš? Už je aktívny prezident a je to jeho úloha.“ Ale ja som tieto rady bral vždy z nadhľadu, s oboma prezidentmi som sa rád radil najmä v zahraničnopolitických otázkach. Majú historickú pamäť, takže to mi pomohlo.
Zo začiatku ste sa pravidelne, raz do mesiaca, stretávali aj s premiérom Robertom Ficom. Dlho vám to nevydržalo, prečo?
To nie je otázka na mňa, ale skôr na neho. On to zrušil. Viete, aká bola nálada v spoločnosti, keď som vstupoval do prezidentského úradu. Mali sme jednofarebnú vládu, druhú a tretiu najvyššiu ústavnú funkciu mal Smer a hrozilo, že prezidentom bude člen tej istej strany. Ja som sa snažil vytvoriť konštruktívnu protiváhu a balans. Chcel som, aby si ľudia povedali, že má zmysel mať prezidenta, lebo sa vie ozvať a postaviť sa za nich. Snažil som sa byť konštruktívny. Keď vláda spravila niečo dobre, pochválil som ju. Keď mala veľké množstvo prešľapov, tak som sa ozval. A presne takto som pristupoval aj k opozícii, ktorá bola často nahnevaná, že som k vláde málo útočný.
Ako vyplýva z vášho súčasného vzťahu s pánom Ficom, tak to teda nedopadlo podľa vašich predstáv.
Strane Smer sa moja často oprávnená kritika nepáčila. Začalo sa to pomerne rýchlo, už pár mesiacov po nástupe do funkcie v roku 2014 som pomerne tvrdo a mimoriadne vystúpil v Národnej rade v súvislosti so zdravotníctvom. Smeru sa tiež nepáčila moja dôveryhodnosť, ktorú som u ľudí mal, a preto začali vymýšľať rôzne kauzy. Či to boli cesty lietadlom, alebo operácia nohy v Česku, keď ma minister vnútra očierňoval, že nevyužívam slovenské zdravotníctvo, pritom sami lekári z nemocnice ministerstva vnútra mi odporučili, aby som si dal nohu operovať v Plzni. Videl som jasný zámer spraviť všetko preto, aby sa moja dôveryhodnosť znížila. Tieto útoky naberali na sile a mali dosah aj na naše osobné vzťahy.
Čo bolo tou poslednou kvapkou?
Skončilo sa to jeho osobnou pomstou. To, že sa nestal prezidentom, odstúpil z funkcie premiéra a odmietol som ho vymenovať za predsedu Ústavného súdu, vyvrcholilo do tých najbrutálnejších útokov na moju spoločnosť, vznášanie trestných obvinení, čo hraničí s mafiánskym štátom.
Kedy ste sa naposledy rozprávali s Ficom?
Začiatkom roka na Bôriku, keď chcel, aby som ho vymenoval za ústavného sudcu. To bol posledný kontakt.
Vaše prezidentovanie sprevádzali viaceré kauzy. Najvypuklejšia bola tá s vratkami DPH, kde išlo o 146-tisíc eur, ktoré žiadala vyplatiť vaša firma, ale nikdy vám ich nevyplatili. Neskôr ste síce zaplatili pokutu, no polícia opätovne spustila vyšetrovanie. V súčasnosti je tak obvinený konateľ vašej firmy KTAG Eduard Kučkovský. Povedali ste, že po skončení vašej funkcie obvinia aj vás...
O tom som presvedčený.
Pritom zakladáte stranu a chcete ísť do parlamentných volieb. Ako sa dá začať ďalšia politická kariéra s obvinením z daňových podvodov?
Nedovolím, aby Ficova osobná pomsta akokoľvek zmarila môj zámer pomôcť tejto krajine. Dvaja vyšetrovatelia prípad zastavili, až našli tretieho, ktorý začal trestné stíhanie. V minulosti som sa viackrát vyjadril, že už nechcem zostať v politike. Ale tá obrovská špina, ktorá vyplávala po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na povrch, ma presvedčila, aby som vyskúšal tejto krajine ešte pomôcť. Je pravda, že by som mohol doživotne hrať golf alebo sa potápať v Karibiku, ale nie...
Možno sa na to dívať aj inak. Aj Robert Fico tvrdil, že v roku 2014 už nebude v politike. Možno aj jeho premkol ten pocit zodpovednosti a je tu doteraz.
Vidíme, čo sa ide diať. Smer je pripravený vládnuť s Kotlebom. Len čo Harabin, ktorý intenzívne pracuje na svojej politickej strane, vstúpi do politiky, tak sa k nim pridá. Fico bol ochotný vládnuť s Mečiarom, so Slotom a bude ochotný vládnuť aj s nimi. Bude si chcieť udržať moc. V takejto situácii, v akej dnes Slovensko je, musíme prestať s hádkami a spolupracovať.
To sa začalo diať už bez vás. Vznikli nové strany, z ktorých napokon vzišla aj nová prezidentka Zuzana Čaputová a vyhrali eurovoľby.
Áno, ale my musíme zabojovať o hlas každého voliča. Sú Trubanovi voliči, ktorí neznášajú Kisku a sú možno Kiskovi voliči, ktorí nemajú radi Trubana. Voliči sú dnes nároční. Nesmieme dovoliť, aby prepadol čo i len jeden hlas. Musíme spolupracovať s SaS, OľaNO, KDH, inak Smer s jestvujúcimi koaličnými stranami, s Kotlebom a s Harabinom poskladajú vládu a budeme sa veľmi čudovať, ktorým smerom naša krajina pôjde. Toto nie je štát pre pár jednotlivcov, vlastníme ho my všetci.
