Ako priamy potomok niekdajšieho ministra zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska Júliusa Andrássyho, ktorý je tu v mauzóleu pochovaný, na svojich predkov nezabúda. Do života tu uviedla svoju novú knižku Denník šialenej markízy. V ňom opisuje 40 rokov svojho života s modrou krvou - vrátane rodinných tragédií, cestovania po svete i boja s anorexiou.
Denník šialenej markízy mapuje obdobie od Zitinho narodenia do roku 2011. Počas neho sa praprapravnučka Júliusa Andrássyho musela popasovať aj s tragédiami. „Mamičku mi zavraždili... Ľudia ma buď majú radi, alebo mi zase závidia, aj keď neviem prečo. Keď som sa vrátila do Maďarska, kde som dlho žila, zistila som, že majú skreslený obraz o šľachte,“ vysvetľuje Zita, ktorú na Slovensko priviedol uznávaný historik Ján Chovanec.
Pallavicini, ktorá sa plynulo dohovorí 6 jazykmi, v knihe opisuje i to, ako jej babičku i prababičku z večera do rána odsťahovali do kravína. „Do roku zhruba 1990 sme boli považovaní za odpad a aj v mojej knižke, kde je v názve slovo šialená, som to zobrala na seba. Ktorý život je normálny?“ pýta sa markíza, ktorá detstvo prežila v Prahe. Tam ju gymnastiku trénovala slávna 7-násobná olympijská víťazka Věra Čáslavská. „Až potom som sa dostala do baletného konzervatória a boh mi dal šťastie, že som mala talent. A veľa som od svojich najbližších, ako aj od priamej vnučky Júliusa Andrássyho, odsledovala,“ spomína.
Vďaka umeleckému nadaniu pôsobila aj v Kanade, kde hrala divadlo a filmovala. Istý čas bola i špičkovou primabalerínou. Krásne povolanie ju však dostalo na dno. „Kvôli tomu som dostala aj anorexiu. Spadla som aj z koňa, v Bagdade s nami spadlo lietadlo... Myslím, že už je koniec pádov a čas vzostupu prichádza. Píšem ďalšiu knihu a tá súčasná by mala byť sfilmovaná v slovensko-česko-rakúskej koprodukcii,“ dodáva markíza, ktorá je aj poradkyňou maďarskej vlády v rámci Vyšehradskej štvorky.
Gróf Július Andrássy
(1823 -1890)
- významný politik, štátnik a zemepán
- pôsobil ako vyslanec na uhorskom sneme, no ako prívrženec Ľudovíta Kossutha musel emigrovať, po návrate bol prvým ministerským predsedom Uhorska a ministrom zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska
- pochovaný je v sarkofágu trebišovského mauzólea aj s manželkou Katarínou
- v románoch prikrášľujú jeho zásluhy na príprave rakúsko-uhorského vyrovnania vzťahom s cisárovnou Sissi, išlo však len o vzájomné sympatie