S odvolaním sa na uniknuté dokumenty uviedla, že anonymný zdroj jej poskytol materiál zahŕňajúci súkromné správy, zvukové nahrávky, videá a fotografie, ktoré ukazujú "vážne pochybenia, neetické správanie a systematické zavádzanie", píše agentúra AFP.
The Intercept tvrdí, že prokurátori počas rozsiahleho niekoľkoročného protikorupčného vyšetrovania známeho ako "Umývačka" vyjadrili "vážne pochybnosti, či existujú dostatočné dôkazy na stanovenie Lulovej viny". Terajší minister spravodlivosti Sergio Moro bol protikorupčným sudcom, ktorý v roku 2017 vyniesol prvý z rozsudkov uznávajúcich Lulu za vinného, čo politikovi bránilo kandidovať v prezidentských voľbách, v ktorých bol považovaný za favorita.
Prezident Jair Bolsonaro, ktorý počas kampane vyjadril nádej, že Lula "zhnije vo väzení", neskôr povolal Mora do svojho kabinetu. Spoluzakladateľ stránky The Intercept, americký novinár Glenn Greenwald, ktorý bol v roku 2013 súčasťou tímu vedúceho prvé interview s Edwardom Snowdenom, na Twitteri uviedol, že únik z Brazílie je "jedným z najväčších a najdôležitejších" za uplynulé roky.
Je to "len samotný začiatok toho, čo hodláme prezradiť z tohto veľkého archívu o ňom (Morovi) a prokurátoroch, s ktorými neeticky spolupracoval", dodal Greenwald. Takéto tvrdenia prichádzajú v zlom čase pre Bolsonara, ktorý necelého pol roka od nástupu do funkcie čelí rastúcej opozícii, keď sa najväčšia ekonomika Latinskej Ameriky nachádza na pokraji recesie a jeho dôchodková reforma uviazla v nepriateľsky naladenom Kongrese, približuje AFP.
Moro v reakcii na správy The Intercept obhajoval svoje konanie v úrade sudcu v rámci pokračujúcej operácie Umývačka s tým, že materiál získaný "kriminálnym vniknutím do mobilných telefónov prokurátorov" bol "vyňatý z kontextu a urobili z neho senzáciu". Pracovná skupina zmienenej protikorupčnej operácie potvrdila, že jej vyšetrovatelia boli terčom hekerského útoku, rozsah úniku však nepoznajú. Lula, ktorý viedol Brazíliu v rokoch 2003 - 2010, poprel všetky obvinenia z korupcie voči svojej osobe ako politicky motivované a zamerané na to, aby mu zamedzili znova kandidovať.
V súčasnosti si odpykáva zmiernený trest ôsmich rokov a desiatich mesiacov väzenia po tom, ako ho uznali za vinného z prijatia úplatku, aby pomohol stavebnej firme OAS získať lukratívne kontrakty od štátnej ropnej spoločnosti Petrobras. Druhý odsudzujúci verdikt s trestom takmer 13 rokov odňatia slobody mu v ďalšom podobnom prípade udelili vo februári. "Pravda zvíťazí," uvádza sa v odkaze na Lulovom účte na Twitteri nad odkazom na články webu The Intercept.
