Pre agentúru SITA hodnotil to, že prezident poskytoval pre médiá vyhlásenia bez možnosti pýtať sa. „Politik sa nemá báť vystavovať otázkam novinárov. Niekedy sa môže štátny predstaviteľ obmedziť iba na vyhlásenie bez možností otázok, ale to je prípustné vo výnimočných situáciách. V podstate len vtedy, keď ide o mimoriadne zložitú, citlivú a diplomaticky krehkú situáciu,“ vysvetľuje Špaček. Starostlivo pripravenú formuláciu vyhlásenia totiž podľa neho nie je žiaduce rozdeľovať ďalšími formuláciami alebo zachádzať do podrobností. Ako príklad uviedol spoločnú deklaráciu dvoch štátov či komuniké z vyšetrovania.
Za veľmi neobvyklé považuje taktiež to, aby si politik vytvoril svoj okruh médií, ktoré majú monopol na rozhovory s ním. Prezident totiž počas svojho funkčného obdobia neposkytol samostatný rozhovor ani jednej z dvoch tlačových agentúr na Slovensku. „Mediálny trh je slobodný, no aj napriek tomu by mal prezident dávať prednosť médiám verejnej služby a tlačovým agentúram. Potom nasledujú komerčné médiá podľa ich zamerania, rôzne ekonomické denníky a týždenníky, politické časopisy či denníky,“ približuje Špaček. Zároveň zdôrazňuje, že aj médiá, ktoré sú „poctené“ tým, že patria do okruhu spriaznených s politikom, by sa takémuto zaškatuľkovaniu mali brániť. Ohrozuje to totiž podľa neho ich imidž nezávislosti a stávajú sa hlásateľom politika, čo nepovažuje za dôstojnú úlohu pre médiá.
Špaček pre agentúru SITA zhodnotil aj fakt, že prezident Kiska sa k väčšine tém nevyjadroval prostredníctvom svojho tlačového odboru, ale formou statusov a videí na Facebooku. Pripisuje to modernej dobe, keď sa menia aj informačné zdroje. „V súčasnosti komunikuje veľa významných štátnikov cez Twitter alebo Facebook. Mne osobne pripadá Facebook ako nedôstojný zdroj zdieľania informácií o aktivitách hlavy štátu. Jeho účel a forma, atribúty v podobe lajkov, komentárov anonymných prispievateľov či obrazové doplnenie nie sú podľa môjho názoru hodné najvyššieho ústavného činiteľa štátu,“ dodáva Špaček.
