"Výnos o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných parlamentných volieb na 6. septembra, ktorý podpísal Pavel Filip, nie je v súlade s ústavou, a preto som dnes podpísal dekrét o jeho zrušení," povedal Dodon na utorkovom brífingu konanom po skončení zasadnutia bezpečnostnej rady štátu. Informovala o tom agentúra TASS.
Prezident to vyhlásil v čase politickej krízy, ktorá v Moldavsku vypukla v dôsledku neschopnosti zostaviť novú vládu po februárových voľbách, v ktorých jasnú väčšinu nezískala ani jedna strana. Kríza vyostrila dlhodobý politický zápas medzi moldavskou prozápadnou vládou a proruským prezidentom Dodonom.
Novú vládnu koalíciu sa podarilo vytvoriť až 8. júna, keď sa Dodonom podporovaní socialisti dohodli na spolupráci s proeurópskym a protioligarchickým blokom ACUM. Obe strany chceli týmto spôsobom odstaviť od moci (taktiež proeurópsku) Demokratickú stranu Moldavska (PDM), na čele ktorej však stojí kontroverzný moldavský oligarcha Vlad Plahotniuc.
PDM, ktorá kontrolovala predchádzajúcu vládu i zákonodarný zbor, však odmietla uznať nový kabinet a napadla jeho legitímnosť na ústavnom súde. Ten označil vytvorenie novej vlády za protizákonné s argumentom, že nevznikla v stanovenej 90-dňovej lehote, ktorá plynula od 9. marca, keď sa svojich mandátov ujali novozvolení poslanci.
Ústavný súd dal následne úradujúcemu premiérovi Filipovi (PDM) právomoc podpísať výnos o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných parlamentných volieb namiesto prezidenta Dodona. Samotný Dodon to označil za pokus o uzurpovanie si moci.
Európska únia, Spojené štáty, Rusko aj medzinárodné organizácie vyslovujú znepokojenie nad súčasnou politickou krízou v Moldavsku, vyjadrujú pripravenosť spolupracovať s tamojším parlamentom i novou vládou a vyzývajú na riešenie sporov prostredníctvom dialógu.