Je pre vás toto tehotenstvo v niečom iné ako to predchádzajúce?
Veru tie svoje roky nezapriem, a tak aj to druhé tehotenstvo je o niečo ťažšie. Ale zatiaľ to zvládam a myslím si, že veľmi dobre. Ešte ma čaká posledný trimester, a ten určite bude - musí byť (smiech) - tiež v pohode.
Budete mať opäť syna. Pozeráte sa na to prakticky, že aspoň zdedí veci po bračekovi, či v kútiku duše je vám ľúto, že nebudete môcť dievčatku zapletať copíky?
Tešíme sa veľmi na chlapčeka. Ale áno, v kútiku duše sme si mysleli, že to bude dievčatko, ale všetko je super tak, ako je, keďže pod srdcom nosím zdravé dieťa, a pre nás je to najpodstatnejšie. Copíky budem pliesť svojim vnúčatkám. (smiech)
Meno máte vymyslené? Bude pre Slovákov podobne exotické ako Bendegúz?
Konkrétne meno ešte vybrané nemáme. Keďže sme Maďari, určite dostane maďarské meno, ale teraz vyberáme už z tradičnejších, dúfam, aj pre Slovákov známejších mien.
Už dlhší čas hovoríte o svadbe so svojím partnerom Róbertom Lakatosom v Lisabone... Prečo práve v tomto meste?
Je to môj veľký sen aj hlavne kvôli deťom. Túžim s nimi ísť karavanom po pobreží až do Lisabonu. Zastaviť sa tam, kde sa nám bude páčiť a tráviť tam čas, ktorý nám bude stačiť na to, aby sme si danú krajinu, pláže či mesto poriadne užili a dozvedeli sa o nej čo najviac. Bola by to taká pridaná hodnota celej našej cesty. Samozrejme, zrealizujeme to, až keď budú deti väčšie. Ale môj muž stále túži po veľkej svadbe, takže reálna podoba nášho svadobného dňa sa ešte rysuje. No tej cesty do Lisabonu sa určite nevzdám.
Pred dvomi rokmi ste povedali, že do kamenného divadla ešte nie ste pripravená vrátiť sa. Stále to platí - respektíve ako budúca dvojnásobná mama na to v najbližšom čase nemáte ani pomyslenie?
Ja si myslím, že divadlo nie je práve „baby friendly“ zamestnanie, a práve preto ma neláka stať sa jeho stálym členom. Veľmi by som ľutovala čas, ktorý by som nemohla tráviť s deťmi. A až srdce mi trhá, keby som musela každý večer myslieť na to, že moje deti uspáva niekto iný ako ja. Ten večerný rituál zbožňujem a neprenechám ho nikomu. Večer pred spaním sa so synom vždy veľmi dobre porozprávame o tom, čo sa v ten deň stalo, ako sa mal, čo nové ho zaujíma. Popri tom si čítame alebo spievame. A v objatí zaspíme. Nič mi nestojí za to, aby som o tieto chvíle prišla.
Bendegúz má už štyri roky. Teší sa na súrodenca? Má k tomu aj nejaké zásadné otázky?
Áno, veľmi sa teší. Každé ráno ho pozdraví, hladká ho a dokonca s ním už kuje veľké plány. Je rozkošný. A pýta sa ma dokonca už aj na to, ako sa jeho braček „odtiaľ“ dostane von... (smiech)
Dostal vlastné husličky. Ochotne cvičí, či ho občas treba prehovárať?
Má husličky, aj si na nich zahrá, ale zatiaľ sa s tým nezaoberáme. Keď muž s jeho starším synom, ktorý tiež hrá na husliach, doma cvičia, Bendegúz si automaticky prinesie tie svoje a chvíľku spolu hrajú. Sú to veľmi pekné momenty a ja si vtedy vždy od dojatia poplačem za dverami. Ak ho bude hra na husliach stále zaujímať, tak o rok by sme ho chceli zapísať na hodiny k jednej veľmi milej pani učiteľke hudby. Ale nechceme na neho tlačiť. Cit pre hudbu určite má a myslím si, že časom sa tomu bude chcieť venovať.
Ako sa na vás pozerá ako na herečku? Pripadajú mu Susedia smiešni?
Keď si pozrieme v pondelok Susedov, tak áno, vníma ma. Vždy sa pýta na postavy - kto je kto a veru, smeje sa, aj keď tomu vôbec nerozumie. Tú časť, keď som v jednej epizóde ako Ildikó rapovala, mu muž musel opakovane púšťať aspoň dvadsaťkrát.
Medzičasom ste sa z Komárna presťahovali do Győru a následne sa vrátili späť na Slovensko. Veľmi ste si dvojnásobným sťahovaním skomplikovali život, či aspoň bolo dobrodružstvo?
Toto je na dlho. (smiech)
A čo vaše podnikateľské bunky? Teraz spia? Alebo už ste sa po niečom novom rozhliadli?
Ja tieto moje podnikateľské nápady extra v sebe nepestujem. Vo mne sa to vždy prebudí zo dňa na deň a vtedy to musím aj rovno uskutočniť. Ak nie, tak ma to žerie... Som si priam istá, že ak sa nakrúcanie Susedov niekedy skončí a moje deti budú v škôlke a v škole, tak sa vo mne niečo znovu prebudí. Už teraz sa na to teším.
Čoskoro vás čaká druhá materská. Chystáte sa ešte predtým poriadne vydovolenkovať niekde vo svete?
V júni nás čaká naše obľúbené talianske mesto Terst, pôjdeme tam tretí rok po sebe. Na dlhšiu cestu sa už necítim. Celý júl budeme pri Balatone, kde sme si prenajali domček, a v auguste sa už budem pomaly chystať na ďalšieho dôležitého muža v mojom živote.
