Veľký senát Najvyššieho súdu SR vydal 30. apríla rozhodnutie o tom, že postup SP, ktorá žiadala od lekárov platby poistného a penále v súvislosti s licenciami na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie L1A) bol v rozpore so zákonom. Od stoviek ambulantných lekárov požadovala doplatenie nemocenského a dôchodkového poistenia za niekoľko rokov. Spolu s penále išlo podľa SLK v niektorých prípadoch o tisícky eur.
"Ide najmä o tých, ktorí ukončili poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako fyzické osoby a po reforme v roku 2005 si pretransformovali ambulancie na spoločnosti s ručením obmedzeným," priblížil prezident SLK Marian Kollár. Viacerí lekári sa podľa neho v SP odhlásili z povinného poistenia, no nezrušili licencie L1A, ktoré majú charakter živnosti. Samostatne však neumožňujú poskytovať zdravotnú starostlivosť a teda ani prakticky živnosť vykonávať.
"V roku 2015 vyšiel zákon, podľa ktorého má SLK povinne nahlasovať všetkých, ktorí majú licenciu L1A. SP požiadala SLK o zoznam lekárov s licenciou, no neskúmala, či lekár zdravotnú starostlivosť ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) naozaj vykonáva," tvrdí Kollár. Následne SP žiadala od týchto lekárov doplatenie poistného a penále. Problém sa podľa neho týka približne 600 lekárov, vrátane držiteľov licencie, ktorí medzičasom ukončili poskytovanie zdravotnej starostlivosti a išli do dôchodku, prípadne už zomreli.
Zástupcovia SLK podľa Kollára opakovane situáciu vysvetľovali, niekoľkokrát oslovili Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR aj SP. Podali tiež podnet na Generálnu prokuratúru GP) SR na preskúmanie zákonitosti postupu SP a odporučili lekárom, aby požadované peniaze neplatili a súdili sa. Začiatkom marca 2017 SLK usporiadala protestné zhromaždenie pred MPSVR SR a ministrovi Richterovi odovzdala otvorený list. Richter si podľa zástupcov SLK ani raz nenašiel čas, aby sa s nimi stretol.
"Tento problém vôbec nemusel vzniknúť, ak by sa od začiatku komunikovalo na odbornej úrovni a zástupcovia štátu by postupovali v záujme všetkých dotknutých subjektov," tvrdí Kollár. Richter podľa neho nemá morálne právo a legitimitu naďalej zostávať vo funkcii ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
"Minister Ján Richter sa tvrdo ohradzuje voči osobným útokom SLK a nerozumie ich agresivite," reagoval pre TASR hovorca MPSVR SR Michal Stuška. Doplnil, že Richter od vzniku tohto problému lekárov poukazoval na riešenia v zmysle zákonných možností, o ktorých písal v liste prezidentovi SLK ešte v decembri 2016. "So SLK v tom období rokoval aj štátny tajomník MPSVR, opakovane aj generálny riaditeľ SP a samozrejme, aj odborníci zo sekcie sociálneho poistenia," tvrdí Stuška. Pripomenul, že práve Richter rozhodol o zmenách, vďaka ktorým od 1. januára 2015 Sociálna poisťovňa sama oznamuje SZČO vznik a zánik sociálneho poistenia. Odvtedy podľa neho v praxi nemôže dochádzať k rovnakým situáciám ani z prípadnej nevedomosti SZČO.
Stuška uviedol, že aj SP sa ohradzuje voči obvineniam. "Sociálna poisťovňa vždy postupovala v súlade s existujúcou právnou úpravou," uvádza sa v stanovisku SP. Správnosť jej rozhodovania mali viacnásobne potvrdiť rozhodnutia krajských súdov, ale aj NS SR, ktorý sa v rozsudku z 26. septembra 2018 stotožnil s právnym názorom SP. "Ale keďže NS SR medzičasom dospel k inému právnemu názoru, než zastával v septembri roku 2018, Sociálna poisťovňa sa bude musieť vysporiadať s touto situáciou. O konkrétnych spôsoboch riešenia situácie budeme informovať po podrobnej analýze uznesenia," tvrdí SP.
Jedným z dotknutých lekárov je aj viceprezident Regionálnej lekárskej komory v Nitre Emil Jurkovič, od ktorého SP ešte v roku 2015 žiadala 5 590 eur. "Opakovane som posielal odvolania, ktorým ale nevyhoveli a peniaze som zaplatil, lebo som sa obával exekútora," povedal Jurkovič.
SLK teraz bude prostredníctvom svojich právnych zástupcov radiť lekárom, ktorí požadované poistné a penále zaplatili, ako postupovať a požadovať náhradu škody, respektíve vrátenie peňazí. "Rozhodnutia Sociálnej poisťovne o predpísaní poistného sú právoplatné. Tieto rozhodnutia musia byť zrušené a vzhľadom na uplynutie lehoty je možné už len podať podnet prokurátorovi," hovorí právnik Zdeno Senéši. "Ten podá protest voči rozhodnutiu SP a ak mu SP nevyhovie, prokurátor môže podať žalobu na súd," vysvetlil.
