Portál morski.hr s odvolaním sa na odborníkov informoval, že to bol žralok mako, ktorý je pre človeka nebezpečný. V oblasti sa pritom neobjavil uplynulýcht 40 rokov. Aké nebezpečné tvory vám môžu pokaziť dovolenku pri takzvanom slovenskom mori? Poznajte tie najbežnejšie.
Hlavné zásady prvej pomoci
Nech už ste v mori či pri ňom naďabili na čokoľvek, platia v podstate rovnaké základné postupy:
- Čo najskôr odstráňte pevné zvyšky, napríklad tŕne.
- Ranu vydezinfikujte a opláchnite.
- Prekryte gázou a choďte do najbližšej nemocnice.
- Bez ohľadu na to, či ste alergickí, alebo nie, dajte si antihistaminiká, alebo použite takú masť.
- Nespoliehajte sa na prírodné prostriedky
Nástrahy
Stúpiť na morského ježka nie je vôbec nič príjemné. A nejde len o samotné pichnutie tŕňov do nohy a následné vyťahovanie. Niektorí ježkovia majú tŕne zaopatrené chápadlami s jedom. V niektorých prípadoch tŕne preniknú do pokožky a nespôsobia väčšie problémy, inokedy musia byť vybrané chirurgicky. Pri poranení morským ježkom sa môže dostaviť nevoľnosť, zvracanie aj problémy s dýchaním.
Veľmi nevzhľadné ropušnice sú obľúbenou delikatesou, takže ich môžete poznať aj z miestnych reštaurácií. Ropušnice vo svojom prirodzenom prostredí obvykle ležia na dne medzi kameňmi a takmer ich nevidno. Ryba sa pri stúpení na ňu bráni ostňami, ktoré vypustia jed. Dôsledkom je okamžitá prenikavá bolesť a opuch.
Nemusíte na ňu priamo šliapnuť, stačí sa len obtrieť. Jej zdanlivo krehké vlniace sa chápadlá sú vybavené pŕhlivými bunkami, ktoré sa aktivujú aj pri tom najmenšom dotyku iných živočíchov. Pre menšie druhy je sasankin jed smrteľný, tie väčšie nepríjemne popáli. Sasanky môžu vyvolať silné alergické reakcie, a tak by prvá pomoc mala spočívať v podaní antihistaminík.
Najnebezpečnejšia vretenica rožkatá má charakteristický „roh“ na hlave. Hady útočia len v sebaobrane, je preto lepšie vyhnúť sa kontaktu s nimi. Príznaky po uhryznutí sú rôzne. Na koži vidno dve alebo štyri bodkovité ranky, ktorými jed vnikol do tela. Rana opúcha, červennie a zranený pociťuje lokálnu bolesť. Neskôr môžu nastúpiť malátnosť, smäd, potenie, zrýchlený dych a nevoľnosti.
Škorpióny žijú najmä v teplých krajinách a sú to nočné živočíchy. Známych je vyše 1 200 druhov, niektoré z nich žijú aj na našom kontinente. Ich bodnutie nie je obvykle bolestivejšie ani nebezpečnejšie ako uštipnutie včelou.
Veľký druh žraloka, zástupca čeľade Lamnidae, je považovaný za človeku nebezpečného. Chvostová plutva má tvar polmesiaca, druhá chrbtová plutva je výrazne menšia než prvá. U mladších žralokov sú vrcholy prsnej a prvej chrbtovej plutvy zaoblenejšie. Koža tohto druhu je veľmi drsná. Medzi charakteristické rysy patria zuby. Sú dlhé, štíhle s hladkými hrbolčekmi a viditeľné aj pri zavretej tlame. Žralok je výrazne tieňovaný, na chrbte modro a na bruchu bielo. Prsné plutvy má krátke.