TASR o tom informoval starosta obce Roman Goldschmidt s tým, že na obnovu hradu im tohto roku poskytlo ministerstvo kultúry dotáciu zhruba 26.000 eur a ďalších 3000 eur dal obci Banskobystrický samosprávny kraj (BSK). „Na hrade sa už začalo pracovať, ale zatiaľ sú to len také zabezpečovacie práce – vykášanie, opiľovanie konárov a úprava priestorov, kde sa bude robiť. Ďalej musíme uskutočniť výberové konanie na dodávateľa stavebných prác na hrade," podotkol starosta s tým, že aj tohto roku sa zamerajú hlavne na tri budovy.
„Je to Dom veliteľa, Koháryho palác a Protiturecký bastión. To sú tri objekty, na ktoré máme vydané stavebné povolenie. Prostriedky, ktoré sme tohto roku získali, chceme využiť na to, aby sme na hrade opäť niečo viditeľné urobili a zakonzervovali miesta, ktoré sú najviac ohrozené," konkretizoval Goldschmidt. Dodal, že v tomto roku došlo k zmene na poste koordinátora pamiatkovej obnovy hradu. „Stal sa ním Štefan Štajer, Muránčan, ktorý štyri roky pôsobil na hrade. Vžil sa do tej práce, má skúsenosti, je šikovný a veríme, že bude nápomocný a bude chlapov koordinovať," zakončil starosta.
Muránsky hrad, situovaný na 935 metrov vysokom vrchu Cigánka, je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku. Jeho dejiny siahajú do 13. storočia. Počas svojej histórie patril Jánovi Jiskrovi z Brandýsa či bratríkom, ale aj lúpežnému rytierovi Matejovi Bašovi. Medzi najvýznamnejších majiteľov hradu patrili Széchyovci či Koháryovci.
Jednou z najznámejších osobností histórie hradu je Mária Széchyová, manžela palatína Františka Vesselényiho, nazývaná aj Muránska Venuša. Po smrti manžela, ktorý sa zapojil do protihabsburského sprisahania, bránila hrad proti cisárskym vojskám tri roky. V 18. storočí Muránsky hrad dvakrát vyhorel, postupne bol opustený a chátral. Prvé pokusy o jeho záchranu sa objavili v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Intenzívnejšie záchranné práce na ňom realizujú zhruba posledných šesť rokov.
