Odporúča to Odbor hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Preferovanie vody podľa neho pomôže deťom si osvojiť správne stravovacie návyky a optimálny pitný režim. "Dodržiavanie správneho pitného režimu je jedna z najdôležitejších zásad zdravého životného štýlu. Platí to aj pre deti,“ uviedla vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR Jana Hamade. Takisto je dôležité, aby deti mali zdravé nápoje k dispozícii počas celého dňa a vyhýbali sa nezdravým sladeným nápojom. Úrad verejného zdravotníctva tiež upozornil, že energetické nápoje sú pre deti a mládež nebezpečné. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.
Množstvo vody, ktoré detský organizmus potrebuje, závisí aj od veku a hmotnosti. U novorodenca sa pohybuje od 60 do 100 ml na kilogram hmotnosti, u batoľaťa 120 ml/kg, u dieťaťa v predškolskom veku je to 100 ml/kg, v školskom veku 70 ml/kg, neskôr sa odporúča za 24 hodín vypiť zhruba 50 ml na kilogram hmotnosti. Ako pripomenula Hamade, veľmi dôležité je aj dodržiavanie približne rovnakých časových intervalov. "Najmä u dojčiat a malých detí, ktoré nevedia vyjadriť pocit smädu. Staršie deti zasa často v zápale hry smäd potláčajú, preto je nevyhnutné vytvoriť doma i v školách a v zariadeniach pre deti a mládež podmienky na to, aby mali tekutiny k dispozícii počas celého dňa. Striktne určiť, kedy musí dieťa piť, však prakticky nie je možné. Príjem tekutín závisí od mnohých faktorov, napríklad od telesnej konštitúcie, podnebia, ročného obdobia, fyzickej či psychickej aktivity,“ spresnila.
Pre spestrenie pitného režimu možno jednorazovo denne ponúknuť deťom aj nesladený čaj, ovocný, bylinkový alebo nesýtenú minerálnu vodu. "Nevhodné sú silne mineralizované vody sýtené oxidom uhličitým, všetky sladené nápoje, nápoje s umelými sladidlami, s obsahom chinínu alebo kofeínu. Ich pravidelné pitie môže prispievať k vzniku zubného kazu i k rozvíjaniu chronických neprenosných ochorení v dospelosti – diabetu, obezite či ochoreniam srdcovocievneho a pohybového systému,“ zdôraznila odborníčka.
Hamade takisto varuje, že energetické nápoje, ktoré často konzumujú mladiství, obsahujú psychostimulačné látky, napríklad kofeín, taurín, guaranu, karnitín a inozitol. Kofeín má na organizmus mladého človeka mnoho nežiaducich účinkov, dokáže extrémne stimulovať centrálny nervový i kardiovaskulárny systém, má výrazný močopudný účinok. Dôsledkom pravidelnej konzumácie energetických nápojov môže byť nespavosť, búšenie srdca, prípadne zvýšenie najmä systolického krvného tlaku. Ďalšou látkou, obsiahnutou v energetických nápojoch, je aminokyselina taurín. Jej konzumácia môže spôsobovať hnačku, útlm centrálneho mozgového systému alebo poruchy krátkodobej pamäte. Podobné nežiaduce účinky majú i guarana a inozitol.
,,Na európskej úrovni doposiaľ nie sú stanovené najvyššie prípustné množstvá kofeínu, taurínu, karnitínu a inozitolu v potravinách, vrátane nápojov. Vzhľadom na to sa u nás na základe stanovísk renomovaných inštitúcií zaoberajúcich sa hodnotením rizika z potravín považuje za bezpečné množstvo kofeínu 320 mg/l, taurínu 4 000 mg/l a inozitolu 200 mg/l a v prípadne karnitínu 900 mg/l v energetickom nápoji. V prípade guarany sa bezpečné množstvo odvíja od celkového množstva kofeínu, ktoré výrobok obsahuje,“ vysvetlila Hamade. Viaceré štúdie dali pitie energetických nápojov do súvislosti s častými bolesťami hlavy, žalúdka či celkovou podráždenosťou a únavou.
