Horolezec Peter Hámor zažil Mount Everest na vlastnej koži: Ako sa zomiera na najvyššej hore sveta

Špičkový slovenský horolezec má za sebou výstupy na všetky osemtisícovky i najvyššie vrchy kontinentov, pričom sa vždy snaží ísť novými cestami. Najvyšší vrch sveta, Mount Everest, chcel vlani dosiahnuť špecifickou trasou, pričom už v roku 1998 ho zdolal tou „klasickou“. Práve táto sa v máji stala osudnou 11 horolezcom. Čo vraví na tohtoročnú neúnosnú tlačenicu?

Trojica horolezcov, Slovák Peter Hámor a Rumuni Horia Colibasanu a Marius Gane, odišla v marci do Himalájí, aby zdolali ešte neprelezenú severozápadnú stenu Dhaulágirí v nadmorskej výške 8 167 metrov. „Po troch týždňoch hľadania čo najbezpečnejšej trasy a lezenia, aké som doteraz v Himalájach ešte nezažil, sa nám nakoniec podarilo dostať na samotný hrebeň vo výške takmer 6 000 metrov,“ vysvetľuje s tým, že cesta sa vtedy zdala ľahšia, napokon im však situáciu skomplikoval silný vietor, ktorý ich na vrchol nepustil.

Preplnený základný tábor

Hámor sa vlani s Horiom Colibasanu rozhodol vystúpiť na Mount Everest v nadmorskej výške 8 848 metrov. Vyliezť na najvyšší vrch sveta chceli tzv. Americkou-Hornbeinovou cestou z roku 1963 a traverzom zostúpiť do južného sedla a pokračovať na Lhoce. „Je to ťažká, ale leziteľná cesta, ďaleko od „normálky“. Nehľadali sme však najjednoduchšiu a čo najistejšiu cestu na vrchol. Chceli sme sa pokúsiť o čo najférovejší výstup na hranici našich možností, bez veľkoexpedičných zlozvykov, lebo Everest za to stojí,“ skonštatoval Popradčan, ktorý už na najvyššom bode planéty stál v roku 1998.

Vtedy šiel z tibetskej strany severovýchodnou stenou s čínskymi horolezcami a vyhli sa masovému výstupu z juhovýchodnej strany, ktorou sa aj tento rok vydávajú horolezci. Tragickú situáciu, ktorá panovala v máji na Mount Evereste, nechcel nijako komentovať.

„Tohto roku som tam nebol a nemôžem sa k tomu vyjadrovať, ale situácia je tam každý rok rovnaká. Tentoraz však počasie dovolilo výstup na vrchol len na dva dni. V prvý deň to výpravy nestihli a na ďalší pekný deň sa na vrchol vrhli všetci. Už roky je situácia taká, že v základnom tábore pod Everestom je viac ako 2 000 ľudí. Z toho je minimálne 300 klientov, 300 - 400 šerpov alias vodcov a ďalší sú obslužní personál, kuchári, nosiči... Je to o tom, že kto má peniaze, vrchol si môže zaplatiť. Život a ani hory sa však za peniaze kúpiť nedajú,“ dodáva.

Podmienky výstupu
- z nepálskej strany nie sú obmedzenia

- z tibetskej strany má Čína limit 300 horolezcov, naplní ho spolovice

- výstup je ideálny v jarnom termíne

- cena za výstup: od 70 000 do 100 000 €

- cena povolenia: 11 000 € + obslužný personál

- aklimatizácia: 2-3 týždne

Pri zostupe zomierajú ľudia najmä od vyčerpania

Výstup na najvyšší vrch sveta chce trénované telo, v obrovských výškach je totiž nedostatok kyslíka a kyslíková fľaša kompenzuje len nadmorskú výšku cca 6 000 metrov. Fliaš sa nesie len nevyhnutné množstvo, pre váhu. Veľkým nebezpečenstvom je tzv. hypoxia - nedostatok kyslíka a tým spôsobené zníženie vnímania. Ďalšou možnou komplikáciou je výšková choroba, pri ktorej nastáva zvracanie, bolesť hlavy či nedokrvenie končatín, v najhoršom prípade aj edém mozgu a pľúc.

Dlhý pobyt nad 8-tisíc metrov spôsobuje katabolizmus - telo sa nedokáže samo vyživovať a spotrebováva svalovú hmotu. Možná záchrana je len v prípade, ak postihnutý spolupracuje, nad 7 300 metrov nad morom totiž vrtuľník nepriletí. Až 80 % ľudí umiera vyčerpaním cestou dole, jednoducho si sadnú a už nikdy nevstanú. Najhoršie štatistiky úmrtnosti má Annapurna a K2.

Autor: Nový Čas, iglu