Nestratí opustená oblasť pod náporom toľkých návštevníkov čaro? Je to vôbec bezpečné? Opýtali sme sa Martina Dubeňa (29), riaditeľa cestovky CHERNOBYLwel.come, ktorý atmosféru v zakázanej zóne pozná dokonale.
Po černobyľskej katastrofe sa z vyše 50-tisícovej Pripiati stalo mesto duchov. Ľudia zmizli, všetko stíchlo a zostalo napospas osudu. Vydať sa do zamorenej oblasti sa až na pár vedcov a iných pracovníkov dlhé roky nikto neodvážil, veď mŕtvu zónu strážil neviditeľný zabijak - rádioaktivita. V posledných rokoch sa však z Černobyľa stala vyhľadávaná turistická atrakcia a to až taká, že v niektoré víkendy sa po kedysi úplne vyľudnenej zakázanej zóne premávajú tisícky turistov. A bude to ešte horšie. Seriál Černobyľ vykreslil najväčšiu jadrovú katastrofu všetkých čias tak realisticky, že zrazu chcú ďalšie desaťtisíce zvedavcov z celého sveta na vlastné oči vidieť miesta, na ktoré so zatajeným dychom hľadeli na televíznej obrazovke. Cestovky, ktoré organizujú zájazdy do oblasti jadrovej elektrárne, hlásia enormný nárast klientov.
Obmedzená atrakcia
„Stáva sa z toho taký Disneyland,“ začína svoje rozprávanie ostrieľaný sprievodca, dnes manažér cestovnej agentúry CHERNOBYLwel.come Martin Dubeň a pokračuje. „Pri vstupe do zóny predávajú nanuky, tričká, suveníry. Človek ešte nič z Černobyľa nevidel a hneď si môže nakúpiť tašky takýchto vecí. Po novom pri vstupe do mŕtvej zóny hrá hudba, ktorá sa tam vôbec nehodí. To je, ako keby pri vstupe do Osvienčimu púšťali latino. V skratke, niektorí podnikavci sa k tomu miestu začínajú stavať veľmi necitlivo a bez úcty. Uvidíme, kam až to zájde...“
Martin vie, že turizmus v oblasti nebude trvať večne. „Černobyľ je turistická destinácia s obmedzenou dobou trvanlivosti. Všetko sa tam pomaličky rozpadá a keď začnú byť opustené budovy pre turistov nebezpečné, zatvoria to úplne a už sa tam nepozrie nikto. Černobyľu teda nezostáva veľa rokov. Vedia to nielen turisti, cestovné agentúry, ale aj ukrajinská vláda, ktorá sa z tohto miesta snaží vyťažiť čo najviac,“ hovorí Dubeň a vysvetľuje, prečo vlastne vedenie krajiny turizmus v nebezpečnej lokalite povolilo. „V oblasti pracujú dodnes stovky ľudí - najmä pracovníci, ktorí sa starajú o údržbu elektrárne, ale aj milícia, ktorá zónu stráži. Ukrajinu starostlivosť o oblasť stojí veľké peniaze a turizmus povolili preto, aby sa im aspoň časť financií vrátila. Nikdy to nepokryje náklady na údržbu, ale je to aspoň niečo.“
Tajná služba
Najjednoduchšie sa na toto mrazivé miesto dostanete cez cestovnú kanceláriu. „Dá sa tam dostať aj mimo cestovky, no musíte ovládať ruštinu, aby ste si vybavili potrebné povolenia. Je to obrovské množstvo byrokracie a aj tak hrozí, že by vám papiere nevydali, pretože je pre nich rýchlejšie a pohodlnejšie vydať povolenie organizovanému zájazdu,“ upozorňuje Dubeň.
Návštevníkov si ešte pred príchodom vždy preverí ukrajinská tajná služba. „Urobia takú rýchlu previerku. Stane sa, že niekoho aj nepustia, ale to je tak jeden človek z tisíca. Nikdy sa nedozvieme prečo, lebo tajná služba nemusí svoje rozhodnutie zdôvodniť.“
Najviac turistov podľa Martina navštevuje Černobyľ počas víkendov v apríli a v máji, teda tesne po výročí katastrofy. „V lete si ľudia vyberajú iné destinácie, čiže vtedy je záujem menší. Tento rok je to však inak. Už v júni vidíme oproti minulým rokom obrovský nárast,“ vysvetľuje silu populárneho seriálu v praxi. Otázne je, či Černobyľ pod náporom toľkého turizmu nestratí onú ponurú tragickú atmosféru. „Áno, počas silných víkendov to stráca svoje čaro. Vtedy mesto duchov, ako sa Pripiať nazýva, mestom duchov rozhodne nie je. Máte veľký problém spraviť fotografiu, napríklad toho slávneho ruského kolesa tak, aby ste nemali nikoho v zábere. Preto turistom radíme, nech sa do Černobyľa radšej vyberú mimo víkendu a mimo spomínaných mesiacov.“
Nové miesta
Dnes sú všetci návštevníci zóny pod drobnohľadom, pred pár rokmi boli pravidlá menej striktné. „Turistov bolo menej, až tak sa na nich nedohliadalo. Ja sám som sa počas svojej prvej návštevy oblasti pred piatimi rokmi vybral hľadať spolu s kamarátom rádioaktívne uniformy hasičov do pivnice tamojšej nemocnice. Bola tam tma, vlhko, prašno… Našli sme nejakú čižmu, pri ktorej sa išli dozimetre zblázniť. Strašne pípali, my sme sa zľakli a utiekli odtiaľ preč, čo bola nebezpečná vec, lebo sme rozvírili prach. Jednoducho, najsprostejší nápad na svete! Dnes už to nie je možné, pretože pivnice zasypali pieskom, aby tam presne takí hlúpi ľudia ako ja nechodili,“ hovorí. Okrem toho dnes všetci sprievodcovia musia povinne nosiť GPS, takže sú okamžite dohľadateľní a nemôžu doviesť skupinku mimo povolených trás.
Na druhej strane oproti minulým rokom správa zóny sprístupnila nové miesta, kam predtým turisti nemali šancu nazrieť. „Napríklad najväčší sovietsky radar Duga, ktorý sa v oblasti nachádza či exkurzia v elektrárni. Dostanete sa do kontrolnej miestnosti reaktora tri, ktorá vyzerá rovnako ako na vybuchnutom reaktore štyri. Chce to pár povolení navyše, viac si zaplatíte, ale stojí to za to.“
Prísne pravidlá
V zóne platia pre návštevníkov vyše 30-ročné bezpečnostné pravidlá, na ktoré dohliada tamojšia milícia, ktorá zónu stráži. „Ak porušíte zoznam pravidiel, tak vás zo zóny bez milosti vykážu. Napríklad nemôže sa tam fajčiť, jesť a piť na otvorenom priestranstve a to z toho dôvodu, ak by náhodou niekde vonku poletovala rádioaktívna častica, aby ste ju neprehltli. Reaktor chránia dva sarkofágy, čiže po toľkých rokoch to už azda ani nie je možné, ale nikto nemá odvahu tieto pravidlá zmeniť. Ďalej je zakázané sadať si na zem, chytať sa zeme, chytať sa machov, stúpať na ne, brať odtiaľ zvieratká či nejaké predmety. Turisti musia mať dlhé rukávy, dlhé nohavice a uzatvorenú topánku. Inak vás do zóny ani nevpustia. Tiež je zakázané v zóne behať, či robiť akýkoľvek šport, aby ste nevírili prach,“ vymenúva niektoré pravidlá znalec oblasti.
Dávka radiácie
Akú dávku žiarenia dostane človek počas návštevy Černobyľa? „Za celodenný výlet je to maximálne okolo 5 mikrosievertov, v priemere 3-4. To je približne rovnaká dávka, akú človek dostane počas štvorhodinového medzikontinentálneho letu,“ objasňuje Dubeň. V oblasti sa ešte stále nájdu miesta so zvýšenou radiáciou, ktoré z nejakého dôvodu nemohli dobre dekontaminovať. „Do týchto sa, samozrejme, nemôže chodiť. Ak sa však pohybujete iba v povolených lokalitách, nič vám nehrozí. Majiteľ našej agentúry tam bol už vyše 90-krát a je živý a zdravý,“ smeje sa mladý muž a dodáva: „Sú však isté zásady, ktorými sa riadime. Napríklad neodporúčame a ani neberieme na výlet tehotné ženy a ani ľudí s rakovinou alebo takých, ktorí prekonali rakovinu štítnej žľazy. Nemalo by sa im na 99 % nič stať, ale my nechceme riskovať ani to jedno percento.“
Najčastejšie chodia turisti do Černobyľa na jeden deň. Vtedy si pozrú tie notoricky známe miesta ako autodróm, ruské kolo, opustené budovy, školu… „Robíme aj dvojdňové výlety, kedy toho stihneme, samozrejme, viac a ukážeme ľuďom miesta, ktoré nie sú až také známe. Vtedy dokonca spíme priamo v hoteli v meste Černobyľ, to je pre ľudí obrovský zážitok. Chodíme tiež na návštevu k starousadlíkom - ľuďom, ktorí sa dobrovoľne, na vlastné riziko do oblasti vrátili. Dnes ich tam žije už iba približne sto, najmladší má tesne po šesťdesiatke.“ Stretnutie s týmito chudobnými obyvateľmi je pre turistov jeden z najväčších zážitkov. „Niektorí z nich sú očití pamätníci katastrofy. Vypočuť si ich životné príbehy a vlastný pohľad na haváriu, je silný zážitok.“
Starousadlíci
Obyvatelia žijú roztrúsení v malých dedinkách v zakázanej zóne. „Vzdušnou čiarou 10 a viac km od elektrárne. Býva tam aj Ivan Ivanovič, miestna superstar, výborný a vtipný chlapík. Má už vyše 80 rokov a odkedy mu pred dvomi rokmi zomrela manželka, žije v tej dedinke úplne sám. Predstavte si, že kedysi tam bývalo 1 500 obyvateľov a on tam dnes žije sám. Najbližšie kamarátky, tiež staré babky, má až o dve dediny ďalej. Ak sa chce porozprávať, ide za nimi peši aj niekoľko hodín.“
V černobyľskej zóne je zakázané loviť, ťažiť, rybárčiť, ale aj čokoľvek pestovať. Starousadlíci majú v tomto smere tak trošku výnimku. „Ivan si pestuje zemiaky, rajčiny, mrkvu... Má sliepky, kedysi mal aj prasa. Tí ľudia žijú viac-menej z toho, čo si dopestujú. Niekedy robievajú huspeninu, ktorú potom ponúkajú turistom. Tí odvážnejší ju aj vyskúšajú. Veď je to zážitok, jesť jedlo z Černobyľa,“ usmieva sa Martin. Cestovka, v ktorej pracuje, miestnych ľudí finančne podporuje. „Kúpili sme im taký malý traktor na obrábanie, niekedy im aj poorieme pole. Chceme tej komunite pomáhať, aby sme od nich len nebrali, ale niečo im aj na revanš dávali. V podstate minimálne jeden cent z každého eura ide na tento účel.“
Vracia sa tam život
Často sa v súvislosti s Černobyľom a s rádioaktivitou spomínajú rôzne príbehy o nevídaných mutáciách. „Neveril som tomu, lebo ak dáte niečomu príliš veľa radiácie, tak to zomrie. Určite tam nebehali zvieratá s tromi očami a s podobnými anomáliami, ale nedávno som sa od jednej z našich sprievodkýň Aliny dozvedel zaujímavú vec. Jej mama pracovala ako likvidátorka – sestrička v nemocnici, bola tam poslaná niekoľko mesiacov o nehode. Pamätá si, že tam vtedy rástli jahody veľké ako vedro,“ prezrádza.
Málokto tuší, že Černobyľ je vyhláseným národným parkom. „Vedci predpokladali, že najbližších sto rokov tu nebude žiť žiadne živočíšstvo, no mýlili sa. Vypustili sem kone Przewalského, myslím, že 11 kusov, dnes ich je vyše 80. Ak máme šťastie, stretneme ich, ako sa pasú popri ceste. Je tam aj veľa líšok, ktoré sa neboja prísť až k človeku a tiež vyše 3-tisíc túlavých psov. Do oblasti sa vrátili vlky a vraj aj medvede. Stretávame aj bociany a o nich je známe, že sú citlivé na prostredie, v ktorom žijú, takže oblasť už nie je nebezpečná.“
Príbehy hovoria, že je však jedno miesto, kam sa ani vtáky neodvážia. „V strede Pripiati nad tým známym opusteným lunaparkom vtáky neprelietavajú, to miesto obchádzajú. Vie sa, že na tejto ploche kedysi dekontaminovali techniku, ktorá sa dostávala do blízkosti elektrárne. Legenda hovorí, že pôda je tu viac kontaminovaná a vtáky to cítia. Neviem, aká je pravda, ale ja osobne som tam naozaj nevidel preletieť žiadneho vtáka,“ hovorí na záver Martin. Ak by ste sa chceli na toto mrazivé miesto pozrieť aj vy výlet vás výjde od 119 až 399 eur, v závislosti na programe zájazdu.
Černobyľ od HBO
Päťdielna miniséria od HBO zaujala milióny fanúšikov po celom svete a podľa filmového portálu ibmd.com je najlepšie hodnoteným seriálom. Zaujímavosťou je, že ani jedna scéna sa nenatáčala v Černobyli. Väčšina filmu vznikla v Litve, kde sa nachádza sesterská elektráreň tej černobyľskej Ignalina. Exteriéry Pripiati zasa vznikali v hlavnom meste Litvy Vilniuse na sídlisku Fabijoniškės a nemocničné zábery zasa v meste Kaunas. „Pozývali sme tvorcov na exkurziu, alebo nech pošlú aspoň hercov, aby mali lepšiu predstavu o tom mieste. Oni to však odmietli. Báli sme sa, že v seriáli budú nejaké nepravdy, že budú zavádzať a my potom budeme musieť dávať veci na pravú mieru. Nestalo sa tak. Naozaj, celý seriál od historickej rekonštrukcie udalostí až po rovnaké kulisy, urobili naozaj poctivo a reálne. Tvorcovia vzdali týmto počinom Černobyľu patričnú úctu,“ hovorí Martin Dubeň.
26. 4. 1986 - nedostatočne vyškolený personál, ako aj konštrukčná vada viedli k najhoršej jadrovej katastrofe všetkých čias. Prevádzkový test 4. reaktora sa nepodaril a prvý výbuch reaktora nastal v noci 1:23:48. Druhý, silnejší a ničivejší prišiel krátko potom.
Deň hrozivej katastrofy. Prvý výbuch nastal o 1:23:48 v noci, počas nevydareného prevádzkového testu 4. reaktora.
120 000 ľudí bolo evakuovaných zo zamorenej opblasti
1200 ton vážilo veko reaktora, ktoré odhodlo ako handru. Výbuch bol taký silný, 300 ton TNT! Černobyľská havária uvoľnila toľko rádioaktívnej kontaminácie ako 400 hirošimských bômb.
10 miliónov chorých - toľko ľudí sa považuje za chorých v dôsledku černobyľskej katastrofy. Po nehode malo syndróm akútneho ožiarenia 134 ľudí (najmä hasičov a pracovníkov elektárne), z toho 31 do pár týždňov zomrelo. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že celkovo na následky ožiarenia zomrelo až 4 000 ľudí.
