Aká je história paláca? Spoznajte príbeh tejto honosnej stavby v srdci Bratislavy.
Palác na Hodžovom námestí, ktorý dnes voláme Prezidentský, na začiatku vôbec nebol taký okázalý. V roku 1760 si ho dal postaviť gróf Anton Grasalkovič, vplyvný advokát a neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory. V paláci však nemal záujem bývať, bol to vlastne záhradný pavilón.
Šľachtické sídlo
V tom čase dnešné Hodžovo námestie bolo za hradbami mesta a grófova rodina si tak mohla v lete užívať nerušený pokoj vo veľkoryso poňatej záhrade. Obytné sídlo z paláca spravil až grófov syn a prestaval ho tak, aby sa v ňom dalo bývať po celý rok. Keď Grasalkovičovci vymreli, palác mal viacerých majiteľov, sídlili tam rôzne inštitúcie až ho koncom 19. storočia kúpil arcivojvoda Fridrich. A to bol naozaj niekto, v rokoch 1914 - 1916 to dotiahol až na vrchného veliteľa cisárskej armády.
Po zániku rakúsko-uhorskej monarchie, podobne ako väčšina šľachtických majetkov, pripadol palác novovzniknutému štátu – Československej republike. Za prvej republiky tam sídlili vojaci. Prvý raz sa stal prezidentským sídlom za druhej svetovej vojny, keď v ňom úradoval Jozef Tiso.
Slúžil deťom
Pár rokov po vojne, keď sa k moci dostali komunisti, palác dostali pionieri. Ako Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda fungoval až do roku 1989. V Pionierskom paláci, ako ho ľudia nazývali, fungovali záujmové krúžky, detské umelecké súbory, cez prázdniny sa tam premietali sovietske rozprávky. V paláci vyrástli také mená slovenskej umeleckej scény ako Božidara Turzonovová, Pavol Hammel či Boris Filan.
Dvojplatnička
Keď sa v roku 1993 Michal Kováč stal prvým prezidentom Slovenskej republiky, sídlila prezidentská kancelária na Bratislavskom hrade. Z paláca, ktorý prešiel rekonštrukciou za 280 miliónov korún (vyše 9 mil. €), úradoval až od roku 1996.
Hoci Prezidentský palác nie je uspôsobený na bývanie, prezident Rudolf Schuster sa doň v roku 1999 nasťahoval aj s manželkou. Bývanie v Bratislave totiž nemal a cestovať z Košíc, samozrejme, každý deň nemohol. V podkroví Schusterovcom upravili skromný bytík a ako prezident vtedy s úsmevom hovoril, varili si doma na dvojplatničke.
Pripravený pre Zuzanu
Od roku 1989 sa Grasalkovičov palác stal sídlom už piateho prezidenta Slovenskej republiky a po prvý raz v čele štátu stojí žena. Odchádzajúci prezident Andrej Kiska pred týždňom pre Nový Čas Nedeľa povedal, že svojej nástupkyni v paláci všetko poukazoval, aby v ňom nemusela blúdiť ako on. „Poskytol som pani Čaputovej a jej tímu kancelárske priestory, aby sa mohli pripraviť na prebratie úradu. Osobne sme sa tu stretli asi trikrát... Presne tak by malo podľa mňa prebiehať odovzdávanie štátnickej funkcie. Ja som sa prvýkrát dostal do paláca až v deň inaugurácie,“ uviedol Kiska.
