Rakúskeho horolezca Reinholda Messnera (74) netreba zvlášť predstavovať. Ako prvý zdolal všetkých 14 osemtisícoviek a ako prvý sám vyšiel na najvyššiu horu Mount Everest bez prídavného kyslíka. Začiatok Messnerovej vrcholovej kariéry však poznamenala obrovská tragédia. Práve k nej sa viaže vzácny exponát.
Nanga Parbat (8 125 m) je najzápadnejší a deviaty najvyšší vrch zo štrnástich osemtisícoviek. Majestátna hora s povesťou jednej z najnebezpečnejších, ktorá len zriedka otvára náruč horolezcom. Jej názov v preklade z hindčiny znamená Holý vrch. Volajú ju aj krajšie: Diamír – Kráľ vrchov, a tiež aj Zabijacká hora.
Tragický zostup
Pre Reinholda Messnera bol Nanga Parbat prvou osemtisícovkou. Za jeho zdolanie však zaplatil privysokú cenu. Rodák z tirolského Brixenu vystúpil na vrchol po prvý raz v roku 1970 tzv. Rupalskou stenou, najväčšou stenou na svete. Spolu s ním bol aj jeho o dva roky mladší brat Günther. Lenže ten bol z výstupu podstatne unavenejší ako Reinhold. Keď sa obaja dokochali krásnou panorámou a došla reč na zostup, priznal, že zliezť rovnakou cestou, ako vyšli hore, si netrúfa.
Po trýznivej noci bez stanu, spacákov či variča sa bratia rozhodli zostúpiť zdanlivo ľahšou, ale neprebádanou západnou Diamírskou stenou. Na druhý deň prežili búrku s krúpami, ale osudný sa ukázal na tretí deň prechod cez veľkú snehovú stráň. Reinhold ňou prešiel bez problémov, kým výrazne zaostávajúceho Günthera zmietla lavína.
„Po troch dňoch zúfalého trmácania som zistil, že Günther za mnou nejde,“ opísal starší Messner. „Vrátil som sa a uvidel som veľkú lavínu, ktorá sa zrútila, a zrejme ho pochovala. Celú noc som ho márne hľadal... Cieľ sme síce dosiahli, ale za akú cenu? Môj brat zomrel a ja som utrpel ťažké omrzliny, amputovali mi šesť prstov na rukách a niekoľko článkov na nohách. Táto expedícia podstatne ovplyvnila môj ďalší život, pretože to bola cesta nielen cez osemtisícový vrchol, ale tiež zo života k smrti a zo smrti k životu. Vtedy som neveril, že sa ešte k horolezectvu vrátim.“
Odkaz na vrchole
Messnerovci zažili na vrchole Nanga Parbatu veľkú eufóriu. Prvá himalájska výprava a hneď vrchol! Zložili okuliare, stiahli rukavice a fotografovaním aj kochaním sa panorámou strávili hodinu. „Bolo treba zostúpiť,“ konštatuje Reinhold v autobiografii Život horolezca. „Pokúsil som sa opäť si natiahnuť nórske palčiaky. Lenže až natoľko stuhli od mrazu, že sa mi to nepodarilo. Mal som náhradný pár, a tak som nechal tie dva zľadovatené ciagle na jednej skale východne od vrcholu...“
O rok neskôr, 11. júla 1971, stála na vrchole Nanga Parbatu prvá horolezecká výprava z Československa. V ten deň o 13. hodine na osemtisícovku vystúpili Slováci Ivan Fiala a Michal Orolin, členovia II. čs. himalájskej expedície, ktorú viedol Ivan Gálfy. Na rozdiel od prvej z roku 1969 splnili hlavný cieľ. „Keby sme sa ani na druhý pokus nedostali na vrchol Nanga Parbatu, boli by nám povedali: Nemáte na to, seďte doma. Našťastie sme však naň vyliezli a otvorili sme dvere zlatej ére nášho horolezectva,“ povedal v jednom z rozhovorov Ivan Fiala.
A práve Slováci našli na vrchole Messnerove rukavice! Vzali ich a namiesto nich tam nechali karabínu československej výroby. „K nášmu výstupu na Nanga Parbat sa na Západe sprvu stavali s istou nedôverou, ale keď som Reinholdovi Messnerovi na dôkaz odovzdal jeho rukavice, ktoré sme na vrchole našli, mienka sa zmenila,“ spomínal Fiala.
Messner mu následne svoje palčiaky podaroval. Vtedy už bol legendou, v októbri 1986 ako prvý horolezec na svete skompletizoval výstupy na všetkých 14 himalájskych osemtisícoviek. Takmer vzápätí však vyhlásil: „To, čo sa v roku 1970 udialo v Rupalskej stene Nanga Parbatu, bolo pre mňa dôležitejšie i osobnejšie ako všetky osemtisícovky dokopy.“ Güntherove pozostatky našli až v auguste 2005 vo výške 4 400 m. Najslávnejší horolezec sa celých 35 rokov musel obhajovať, že mladšieho brata nezanechal osudu a že nad ľudským životom vyhrali prírodné živly...
Zbierka velikána
Himalájsku drámu bratov Messnerovcov dnes na Slovensku pripomína skutočný zbierkový unikát. Rukavice Reinholda Messnera patrili k vzácnym predmetom, ktoré Ivan Fiala († 76) uchovával vo svojej súkromnej horolezeckej zbierke. Pri nej spomínal na najväčšie úspechy, ktoré dosiahol, ale aj na priateľov, ktorých počas horolezeckého života stratil. Po jeho vlaňajšej smrti rukavice spolu s inými vzácnymi predmetmi darovala jeho manželka do zbierok Slovenského olympijského a športového múzea.
Nanga Parbat nebol milostivý ani k našim výpravám či horolezcom. Dobrú náladu v tábore II. československej expedície na Nanga Parbat v roku 1971 poznačila tragická smrť pakistanského nosiča Nabiho, ktorý si pri vynáške do jedného z táborov chcel skrátiť cestu, pošmykol sa a zahynul po tristometrovom páde. V júni 2013 pakistanskí teroristi hlásiaci sa k hnutiam Taliban a Jundulláh počas útoku na tábor pod Nanga Parbatom zastrelili desiatich horolezcov zo šiestich krajín. Medzi obeťami boli aj Slováci Anton Dobeš a Peter Šperka, účastníci viacerých himalájskych expedícií.
