Ako svojho nástupcu by rád videl prvého menovaného, ktorému už viackrát verejne vyjadril podporu. Kohút však nechce opustiť hokejové hnutie a kandiduje na pozíciu vo Výkonnom výbore SZĽH, odkiaľ by mohol byť nápomocný vo viacerých oblastiach.
Michalovský rodák zasadol na prezidentskú stoličku pred troma rokmi a na zväze zanechal výraznú stopu. "Moje tri roky pôsobenia vo funkcii prezidenta SZĽH treba hodnotiť podľa toho, v akom stave bol slovenský hokej vtedy a v akom je teraz. Atmosféra je úplne iná, podarilo sa nám zrekonštruovať niekoľko ľadových plôch, začíname od septembra prevádzku prvého komunitného športového centra v Liptovskom Hrádku, ktoré by malo byť vzorom pre ďalšie mestá. Navyše nám nastupujú prví žiaci do hokejovej akadémie v Trenčíne. Rozbehli sme veci, ktoré by mali byť vzorové. Som veľmi rád, že Miro Šatan prijal výzvu a bude kandidovať na post prezidenta. Chce prevziať zodpovednosť za slovenský hokej a ja budem kandidovať do VV SZĽH, aby som mu mohol v jeho misii pomôcť," uviedol Kohút pre agentúru SITA.
V prípade úspešnej kandidatúry do výkonného výboru by sa chcel Kohút podeliť o svoje skúsenosti s novým vedením SZĽH. "Doteraz som sa snažil využívať moje dvadsaťročné skúsenosti z manažérskej práce nielen na Slovensku, ale aj v rámci korporátnej sféry v zahraničí. Chcem Mirovi pomôcť v tom, že mu v prvom rade odovzdám agendu a zároveň chcem byť nápomocný v oblasti infraštruktúry, ekonomiky, marketingu a obchodu. V týchto otázkach som silný. Asi ťažko môžem pomôcť v tom, ako má prebiehať športový proces a ako sa má pripravovať reprezentácia. Na to máme na zväze viacero fundovaných ľudí," pokračoval.
Kohút si uvedomuje, že počas trojročného pôsobenia v pozícii prezidenta nemohol vyriešiť všetky problémy slovenského hokeja. Zlepšenie podmienok v tomto športovom odvetví je behom na dlhú trať a je len na ľuďoch v hnutí, či sa im nastolená cesta páči alebo nie. "Tri roky vo funkcii neboli o tom, že sme chceli mať po skončení obdobia nejaký konkrétny výsledok. Táto práca nekončí. Ľudia v hnutí sa musia rozhodnúť, či chcú pokračovať alebo sa chcú vrátiť k tomu, čo bolo. Zväz sa stabilizoval, ľudia mu začali veriť a je obrovský záujem o prácu na zväze. Prichádzajú nové generácie, ktoré by tu chceli pracovať. Zväz sa zároveň dostáva do rozvoja a to bol môj cieľ, aby sme sa vyhli úpadku a smerovali vpred," vysvetľoval ostrieľaný funkcionár.
Na čele SZĽH sa od roku 1992 objavilo sedem mužov. Prvým bol Ján Mitošinka a postupne ho nasledovali Viktor Špakovský, Dušan Pašek, Ján Stanovský, Juraj Široký st., Igor Nemeček a Martin Kohút, ktorý vstúpil do hokejového diania po pôsobení v súkromnej sfére. Jeho hlavným cieľom bolo zlepšiť ekonomický stav strešnej organizácie slovenského hokeja. V uplynulej sezóne ho však potešilo aj zlepšenie herného prejavu seniorskej reprezentácie. "Nikdy som počas svojho funkčného obdobia nerozprával o športových výsledkoch v tom zmysle, že by sme chceli byť takí alebo takí. Bol som si vedomý toho, kde sa slovenský hokej nachádzal. Chcel som ho vrátiť ku konkurencieschopnosti a chcel som, aby sme dokázali hrať vyrovnanú partiu s najlepšími svetovými tímami. Zároveň sme chceli začať hrať hokej, hrať aktívne a nielen stáť na modrej čiare. Vyzerá to tak, že sa nám to darí. Som spokojný aj s tým, že zväz už nie je v takej zlej finančnej situácii a dostalo sa doň viac peňazí. Nemáme na krku dlhy, súdne spory. To sú veci, ktoré sme odstránili a teraz bude na novom prezidentovi a výkonnom výbore, aby využili finančné prostriedky aj zo zisku z tohtoročných MS alebo od ministerstva školstva na rozvoj hokeja na Slovensku," pokračoval.
Kohút patril pred príchodom do zväzových štruktúr medzi úspešných podnikateľov v IT biznise. Zmenu prostredia však s odstupom času hodnotí kladne. "Určite bolo moje účinkovanie na zväze pod väčším mediálnym tlakom. Keď sa spovedáte akcionárom, je to iné, ako keď sa spovedáte verejnosti zastúpenej piatimi miliónmi ľudí. V začiatkoch som si musel zvykať na tento tlak, ale myslím si, že práca ma obohatila po ľudskej aj profesionálnej stránke. Som rád, že som mohol spolupracovať s Craigom Ramsaym či s Jukkom Tiikkajom. Hovorí sa, že Fínsko má najlepší vzdelávací systém a my sme mali človeka na Slovensku, ktorý nám mohol tento systém vysvetliť do detailov. Ukázal nám cestu, ako dosiahnuť efektivitu vo vzdelávaní a rozvoji hráčov," dodal Kohút pre agentúru SITA.