Jej jediná dcéra Ivana Volejníčková (38) napriek ťaživému smútku nabrala silu na rozhovor pre Nový Čas Nedeľa, aby veci vysvetlila.
Vaša mama zomrela v aktívnom veku, na odchod do umeleckého neba mala ešte čas. Čo sa vlastne stalo a čo bolo príčinou jej smrti?
Lekár skonštatoval, že mame zlyhalo srdiečko. Mala dlhodobo rôzne zdravotné ťažkosti, trápili ju najmä psychické problémy. Dlhší čas sa liečila, intenzívnejšie asi posledný rok a pol. V žiadnom prípade to však nebola rakovina, ako sa písalo. Rovnako nie je pravda, že sa liečila pre psychické problémy v Pezinku, ako pre médiá povedala manželka speváka Dušana Grúňa. Nikdy v živote sa tam neliečila, to si môže každý overiť.
Nie je pravda ani to, že vám mama darovala veľký byt v centre Bratislavy? Vraj ste ju mali vysťahovať do spomínaného jednoizbového bytu v Petržalke, z čoho bola zničená.
Mama chcela ísť preč z bytu v centre mesta. Vravela, že je pre ňu veľký. Mala pocit, že potrebuje zmeniť miesto, ale ona potrebovala zmeniť predovšetkým seba. Nepochopila, že kamkoľvek pôjde, všade bude stratená. Už sa necítila komfortne nikde. Ja som náš byt chcela zachrániť, držala som ho, dokedy to išlo. Neobrala som ju o byt, ako to niekto rozpráva, s partnerom sme si postavili dom a toto sú nezmysly. Nie je pravda ani to, že zomrela v domove pre seniorov. Hoci lekári jej to sami odporúčali, mama nikdy v žiadnom centre nebola. Neželala si to a ja som to rešpektovala. Mama zomrela doma. Keďže mi nezdvíhala telefón, išla som ju pozrieť a žiaľ, našla som ju tam...
Kde teda žila?
Bývala v prekrásnom veľkom 1-izbovom byte. Boli sme v kontakte, ako sa dalo, robili sme jej s partnerom nákupy. Kamarátkam rozprávala, že stačí napísať esemesku a Peťko jej nákup prinesie. Lenže mama vedela, že chodíme do práce, máme malé dieťa a nechcela nás otravovať. Niekedy radšej poprosila susedov, aby jej niečo priniesli z obchodu.
Čo sa podľa vás podpísalo pod jej psychické ťažkosti?
Šokovalo ma, keď som si prečítala, že podľa pani Grúňovej mama ochorela z toho, že som ju vysťahovala z bytu. Ako som už povedala, sú to bludy. Jej problémy súviseli hlavne s tým, že kým v 90. rokoch bola aj vďaka relácii Repete veľmi úspešnou a vyhľadávanou interpretkou, v posledných rokoch o ňu nebol záujem. Hviezdne obdobie sa pominulo a mama to veľmi zle znášala. Na zdravotnom stave jej nepridalo veľké sklamanie a precitnutie do tvrdej reality súčasného šoubiznisu. Uviazla kdesi v 90. rokoch a aj keď si veľmi želala vrátiť sa na hudobnú scénu, nepodarilo sa jej to. Bol to taký začarovaný kruh – na jednej strane jej kariéru brzdili psychické problémy, na druhej strane, aj vďaka nim sa jej zrejme ponuky nehrnuli.
Na istý čas sa niektorí „repeťáci“ objavili v programe Martina Jakubca, ktorý oživil šou s nestarnúcimi melódiami. Aj Lýdia Volejníčková bola medzi nimi. Potešil ju návrat na pódium?
Paradoxne, pán Jakubec mamu na pár chvíľ vytiahol na výslnie. Bola to pre ňu akási iskierka nádeje, no potom precitla. Tie očakávania sa nenaplnili, bola sklamaná, pretože to už nebolo to Repete, aké zažila predtým s Ivanom Krajíčkom. Prestala chodiť na vystúpenia a dostala sa ešte do väčšej depresie.
Rozprávali ste sa s ňou o tom?
Mama o tom nehovorila, nedalo sa s ňou na túto tému rozprávať. Odstrihla sa od sveta. V časoch Repete zažila najväčšiu slávu a nebolo to bezdôvodne. Mala úžasný hlas. Diváci ju videli na obrazovke v relácii Repete, speváci chodili na zájazdy po celom Slovensku s Orchestrom Pavla Zajačka. Stalo sa, že po ňu poslal vtedajší minister Július Rezeš lietadlo, aby spievala na narodeninovej oslave. Bola veľmi žiadaná. Po smrti Ivana Krajíčka († 57) a Zory Kolínskej († 60) sa Repete skončilo, speváci si išli každý vlastnou cestou. Mama však nebola priebojná ako niektorí z nich. Nebola ten dravý šoubiznisový typ, aby sa vnucovala, telefonovala a prosila o kšeft. Nebola obchodný typ, nevedela si ani požiadať o adekvátny honorár.
Aká bola v časoch najväčšej slávy? Vnímali ste ju ako hviezdu?
Doma bola hlavne mama. Vždy som ju vnímala ako skromnú ženu, nemyslím si, že jej zo slávy narástol hrebienok. Samozrejme, tešila sa z toho, stále rozprávala o Repete, o kolegoch, spievala... Keď začalo Repete, bola som na základnej škole a vtedy sa mi skôr spolužiaci vysmievali. Boli sme pubertiaci, podpichovali ma, že mám mamu repeťáčku. Vtedy som si želala len to, aby mi dali s celým šoubiznisom pokoj.
Mama vás vychovávala sama, bez otca. Ako ste si rozumeli?
Priznám sa, že mama mala svoje predstavy o mojej budúcnosti a nebola veľmi ochotná rešpektovať moje predstavy o živote. Aj to, že som nechcela byť speváčkou a ona by si to bola veľmi priala. Tým, že veľa cestovala, práve keď som bola v citlivom veku, bolo to pre obe ťažké. Ja som chcela mať mamu doma, ona musela zarábať. Uvedomovala si, že má doma pubertiačku, ktorá ju potrebuje, no asi sa to inak nedalo riešiť. Pamätám si, že som občas s ňou chodila na vystúpenia a na nakrúcania Repete. Do istého veku ma to bavilo, všetci účinkujúci boli na mňa veľmi milí.
Čomu sa mama venovala posledné roky života, keď už nespievala?
Spoločnosť jej robili televízia, kamarátky a telefón. Sem-tam ešte išla zaspievať do nejakého programu, ale to bolo veľmi zriedka. Do spoločnosti už nechcela chodiť. Škoda, myslím si, že by jej to urobilo dobre.
Ako vnímala to, keď jej kolegovia z Repete postupne odchádzali na druhý svet?
Zakaždým ju takáto správa zdrvila. Nechodila na pohreby, nerobilo jej to dobre. Nikto nečakal, že odíde tak skoro za svojimi repeťákmi. Bude nám veľmi chýbať.
