Dnes už dospelá Katarína prehovorila o tom, že ju v rokoch 2003 až 2006 v ChaChaLande sexuálne zneužíval vedúci. O tom, či sa majú obávať rodičia zveriť svoje deti do rúk cudzím ľuďom v letných táboroch, sme sa rozprávali so psychologičkou Zuzanou Vojtovou (42) z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.
Je namieste obava rodičov, že ich deti môžu byť v letných táboroch vystavené sexuálnemu obťažovaniu?
Sexuálne zneužívanie nie je téma, ktorá by sa týkala len detských letných táborov. Kým v minulosti deti chodili na dlhšie pobyty, na 2 až 3 týždne, teraz trvajú tábory týždeň alebo 10 dní. To je dosť krátky čas na to, aby si páchateľ s dieťaťom vytvoril blízky vzťah. Bohužiaľ, štatistiky ukazujú, že viac ako 80 % sexuálneho zneužívania sa deje vo vzťahu s osobami, ktoré deti poznajú, ktoré sú v ich blízkosti – rodinní príslušníci či dlhodobí známi rodičov. Páchajú ho ľudia, ktorým deti najviac dôverujú.
Napriek tomu, také prípady sa v tábore stať môžu. Dá sa tomu zabrániť?
To, čo vidím ako hrozbu, je, že deti často zostanú s animátormi v kontakte cez sociálne siete aj po tábore. Počas tábora nie je veľa času na to, aby si ktokoľvek vybudoval takú dôveru, že si dovolí dieťa sexuálne zneužiť. Ak je tam však niekto so zlými úmyslami, môže si vytypovať dieťa, ktoré ocení jeho záujem. Po skončení pobytu v tábore potom môže páchateľ ďalej rozvíjať s dieťaťom vzťah cez sociálne siete, čo môže viesť až k fyzickému kontaktu. Myslím si, že by bolo vhodné, keby organizátor tábora nastavil jasné pravidlá, ako môžu animátori či vedúci komunikovať s deťmi.
Ani to však asi stopercentne nezaručí, že sa také niečo nestane.
Iste, ale aspoň by mali byť všetci oboznámení s tým, čo je neprípustné, prípadne je vhodné podpísať nejakú dohodu. Obávam sa však, že nikde nie sú presne nastavené pravidlá. Skúsený organizátor tábora by mal dať pri výbere animátorov na svoj inštinkt. Ideálne je mať referencie o tom, či ten človek pracoval s deťmi, prípadne aké má vzdelanie, aká je jeho motivácia... Z
o skúseností viem, že organizátorom v tomto smere chýba od detí spätná väzba. Pritom stačí tak málo, keby im dali vyplniť anonymný dotazník. Vnímanie detí by sa nemalo podceňovať. Veľmi dobre vedia vycítiť, kto sa správal čudne a podozrivo, kto prekračoval hranice. Pre organizátora tábora je to informácia, z ktorej môže čerpať a rozhodnúť sa, s kým bude spolupracovať naďalej a s kým už nie.
Čo by si mal všímať vedúci?
Neviem, aké interné predpisy majú v táboroch, ale ak ich aj doteraz nemali, bude namieste, aby si na úvodných stretnutiach s tímom povedali základné pravidlá. Napríklad, keď chcú niečo individuálne riešiť s dieťaťom, nesmie to byť za zatvorenými dverami.
Animátor či iný zodpovedný dospelý si môže k pohovoru prizvať ďalšieho kolegu, alebo si dieťa vezme so sebou kamaráta. Je to prevencia a prax ukazuje, že nie je na škodu, aby sa takto vyhli podozreniu z prekračovania hraníc.
Čo je zo strany animátora neprípustné?
Podozrivé je už aj to, keď niekto začne preferovať jedno dieťa a špeciálne sa mu venuje. Ak vidíme, že dieťa je tajnostkárske a vytvárajú si s dospelým v tábore nadštandardný vzťah, treba si to všimnúť. Všetkým deťom sa musí venovať rovnaká pozornosť.
Ktoré typy detí sú ohrozenejšie?
Prevencia sexuálneho zneužívania je najmä o výchove. Dieťa treba viesť k tomu, aby malo zdravé sebavedomie, sebadôveru a podporovať ho vo všetkom, čo mu ide dobre. Je dôležité, aby vedelo, že má svoju hodnotu. Deti, ktoré môžu byť potenciálnou obeťou, sú totiž práve tie, ktoré si veľmi neveria a sú vyčlenené z kolektívu. Bohužiaľ, páchatelia a agresori to vedia veľmi dobre odhadnúť a dokážu priateľským vzťahom nahrádzať to, čo dieťaťu v rodine chýba - záujem a podporu. Potom je už len krôčik k tomu, že ho môžu ľahko zneužiť.
Aké stopy zanechá na psychike dieťaťa sexuálne obťažovanie?
Výskumy ukazujú, že čím je dieťa menšie, tým je dosah na jeho psychiku horší. Deti prežívajú pocit hanby, často si vyčítajú, že za to môžu samy. Naruší to ich integritu, majú pocit, že už nie sú také, aké boli predtým. Veľmi sa naruší vnímanie samých seba, svojho tela a, bohužiaľ, často to má vplyv aj na ich budúci partnerský život. Môžu veľmi skoro začať sexuálne žiť alebo, naopak, môže im to brániť nadviazať ďalšie vzťahy. Naruší sa ich zdravý prístup k partnerstvu a k sexualite.
Je preto vhodné, ak rodičia deťom vysvetlia, že ich telo patrí len im, ony rozhodujú o tom, kto vojde do ich osobného priestoru. Menším deťom treba vysvetliť, že sú to tie časti tela, ktoré máme zakryté plavkami a ktorých sa môžu dotýkať len ony samy, vo výnimočných situáciách rodičia. Mali by vedieť, že ak sa im deje čokoľvek, čo je im nepríjemné zo strany iného človeka, majú povedať, že sa im to nepáči. Ak sa dieťa ohradí, agresor už väčšinou nepokračuje.
Ak príde dieťa z tábora, kde sa stretlo s obťažovaním, zanechá to stopu na detskej duši. Kedy by mali rodičia zbystriť pozornosť?
Deti sa po takomto otrasnom zážitku zvyknú uzatvárať do seba, sú tajnostkárske, veľmi smutné, čo môže prejsť až do depresívnych prejavov. Môžu byť úzkostlivé, odmietať aktivity, ktoré predtým robili rady, odmietajú kontakt s ľuďmi, s ktorými sa predtým rady stretávali. Akákoľvek odchýlka od bežného fungovania dieťaťa by mala byť výstrahou. Treba to sledovať, pokúsiť sa o otvorený rozhovor a nenápadne pátrať, čo sa stalo. Ak si je rodič vedomý, že sa niečo deje, no nedokáže zistiť viac, je dobré vyhľadať odbornú pomoc psychológa.
Dievčatá sú niekedy na svoj vek veľmi vyspelé a aj samy provokujú. Ako by mal v takom prípade animátor reagovať?
Zas je to len o pravidlách. Pracovať s takou citlivou vekovou skupinou nie je jednoduché, preto animátori musia byť dôsledne vybraní ľudia, silnejšie osobnosti, ktoré vedia s dospievajúcimi komunikovať. Tínedžerke treba v takom prípade jasne vysvetliť, že to, čo robí, je proti pravidlám a ak sa to zopakuje a bude provokovať, nahlási to kompetentnému tábora.
Sú rodičia pripravení hovoriť s deťmi o sexualite?
Dnes sú deti oveľa otvorenejšie a vedia sa na všetko bez okolkov pýtať. Nie všetci rodičia sú však pripravení viesť debatu na túto tému. Mnohí ani netušia, aké sociálne siete fungujú a na akom princípe. Teda ani nevedia, ako bezpečne zablokovať nevhodné stránky. Pritom najväčšie nebezpečenstvo hrozí práve na sociálnych sieťach. Niekto si vytvorí falošný profil, pozrie si, aké má dieťa záľuby a začne prejavovať záujem.
Postupne tento záujem môže viesť k vydieraniu, aby mu napríklad dieťa poslalo nahé fotky. Žiaľ, za posledné tri alebo štyri roky tieto prípady súvisiace s detskou pornografiou stúpli podľa policajnej štatistiky o 300 percent. Ide o desivé číslo. Skúsenosti ukazujú, že mladé dievčatá to mnohokrát nevnímajú ako niečo nevhodné a udržujú takýto vzťah. Je to výsledok toho, že sa im doma niečo nedostáva a kompenzujú si to cez takéto vzťahy.
Stretli ste sa vo vašej praxi s prípadom zneužívania v tábore?
Treba povedať, že ide skôr o výnimočný prípad, keď je dieťa zneužívané v letnom tábore. Niekedy sú rodičia takí ostražití, že dajú dieťa radšej k babke na dedinu, aby sa také niečo nestalo, a práve tam sa nájde nejaký strýko, ktorý dieťa zneužije. Pod lampou je totiž najväčšia tma. V poslednom čase som sa skôr stretla s prípadom, keď 12-ročná dievčina nadviazala kontakt cez internet s dospelým mužom.
Imponovalo jej, že dotyčný jej venuje pozornosť, že jej rozumie a má rovnaké záujmy a skončilo sa to viacerými sexuálnymi stykmi. Aby sa predišlo takým prípadom, rodič by mal poznať heslo do počítača či do mobilu dieťaťa. Mal by mať právo pozrieť sa, s kým jeho neplnoletý potomok komunikuje.
Dá sa „vyliečiť“ taký zážitok z tábora alebo len zmierniť dôsledky sexuálneho obťažovania či dokonca zneužitia?
Je to individuálne. Ak dieťa vie, že má v rodičoch a vo svojom okolí oporu, dokáže sa s tým lepšie vyrovnať. V opačnom prípade, ak nemá nikoho, komu by sa mohlo zdôveriť, nechá si to hlboko v sebe zamknuté. A to je nebezpečné.
Sexuálne zneužívanie zahŕňa akúkoľvek sexuálnu aktivitu vykonávanú dospelým na dieťati, pred ktorou dieťa chráni Trestný zákon. Sexuálne činnosti dieťaťa zamerané na iné dieťa sa považujú za zneužívanie, ak je dieťa (páchateľ) výrazne staršie než jeho obeť, alebo ak použije silu, hrozbu alebo iné nátlakové prostriedky.
Sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie zahŕňa podnietenie alebo donútenie dieťaťa - osoby mladšej ako 15 rokov, aby sa zapojilo do nezákonnej alebo psychicky škodlivej sexuálnej činnosti, komerčné sexuálne vykorisťovanie detí, využívanie detí v zvukových alebo obrazových záznamoch zneužívania detí, detskú prostitúciu.
Ako vybrať vhodný tábor:
- Správny tábor by sa mal vyberať s dostatočným predstihom.
- Zameranie tábora by malo byť čo najbližšie povahe, záujmom a schopnostiam dieťaťa.
- Je dobré zistiť referencie na vybraný tábor, a pokiaľ je to možné, zistiť aj niečo o jeho minulých turnusoch.
- Pozornosť by ste mali venovať aj organizačnému, materiálnemu a zdravotníckemu zabezpečeniu tábora.
- Ideálne je, ak môžete poslať dieťa s nejakým kamarátom alebo s niekým, kto tam už bol a pozná ho.
