Akoby zázrakom prežili len dvaja – záchranár Ladislav Janiga a pilot Svätopluk Nitsch (69). Prvýkrát po strašnom nešťastí sa Nitsch vybral na miesto, ktoré zobralo život jeho kamarátom a kolegom.
V pondelok 25. júna 1979 o 14.35 hod. dostali na Horskú službu výzvu na záchranu turistky v Mlynickej doline. V Dome Horskej služby boli práve chlapi, ktorí sa vrátili z himalájskej expedície, a vyrazili na záchrannú akciu. Na popradskom letisku čakal vrtuľník MI-8 s dvoma pilotmi a operátorom. Po tretej hodine už pri konci doliny horel vrak helikoptéry s deviatimi ľuďmi na palube.
Prežili len dvaja - horský záchranár Ladislav Janiga a druhý pilot Svätopluk Nitsch (69). Včera sa po 40 rokoch prišiel prvýkrát pozrieť na miesto tragédie a svojho znovuzrodenia. „Chcel by som vyjsť na miesto pádu a povedať zbohom kamarátom. V Tatrách som po nehode bol niekoľkokrát, ale na mieste nehody som nebol nikdy. Do roka som sa vrátil k lietaniu, no dlhé roky som v sebe pátral po príčinách havárie a hlavne po tom, či sa jej dalo zabrániť. Dnes už viem, že nie,“ začína svoje rozprávanie.
Pamätá si všetko
Osudným sa im stala zmena vetra. „Pritlačil nás na skalnú rázsochu, kde sme poškodili trup a zadný rotor,“ opisuje chvíle hrôzy Svätopluk s tým, že si na všetko pamätá. „Dodnes, neviem prečo, som si vtedy odopol bezpečnostný pás, ktorý má ma chrániť v núdzových situáciách. Jeho odopnutie mi zachránilo život. Cez otvorené dvere som vyletel z helikoptéry. To si už však nepamätám. Prebral som sa až po chvíli a videl som tú skazu a to, ako mi horia nohy,“ opisuje desivé okamihy.
Napriek ťažkým zraneniam sa k svojmu povolaniu vrátil. Po úraze si urobil skúšky na dopravné lietadlá a ako pilot letky ministerstva vnútra sa stal pilotom prezidenta Václava Havla. „Keď som s ním letel prvýkrát, bolo to na lietadle Jak 41, do ktorého sa vchádza od chvosta. Prezident pred schodíkmi nedôverčivo zastal, tak som mu povedal, že ja sa musím večer vrátiť k žene a čakajú ma kamaráti na pive. Tak nastúpil. Odvtedy som s ním preletel celý svet, ale už na lepších strojoch,“ dodáva so smiechom a pridáva ešte jednu príhodu.
Skoro všade sa jeho meno uvádza ako Svätopluk Nitsch: „Viete, je to tak, nikto nechce veriť, že mám rýdzo slovenské meno s významom Nič. A mnohokrát to nedokážem vysvetliť, tak s tým nebojujem.“
