Biologická ochrana sa tak vďaka cvičeným operencom stáva bezpečnou a najmä spoľahlivou. „Chránime vzdušný priestor, bezpečnosť leteckej prevádzky pred vtákmi a inými zvieratami, ktoré sa môžu pohybovať po pristávacej a vzletovej dráhe,“ priblížil Štefan Mrásko (35), ktorý je skúseným sokoliarom. Podľa neho najväčšiu šarapatu na letisku robia škorce, ktoré lietajú vo veľkých húfoch.
„Hrozbou sú aj jednotlivé dravce - myšiak lesný, sokol myšiar alebo kaňa močiarna. Účinnou obranou je len preventívne plašenie 20 minút pred pristátím lietadla a takisto jeho vzletom. Takto vytláčame vtáky do širšieho okolia, aby nezapríčinili zrážku s lietadlom,“ vysvetlil sokoliar a s myšiakom Harym predviedol, čo všetko dokáže.
Ak totiž na letisku sa vyskytujúce vtáky zistia potenciálneho nepriateľa v podobe cvičeného dravca, radšej odletia, ako by sa mali stať jeho korisťou. Má to však jeden háčik. Cvičený Hary, ako aj jeho kolegovia František s Kočkou musia byť hladné. „Vtedy počúvajú na slovo. Najlepšie je, keď sú dravce mladé. Útočia totiž na všetko, čo sa pohne v ich blízkosti. Ďalším výcvikom dravca dokážeme privolať na vábidlo a vyzerá to tak, akoby útočil na korisť. Rozhodne musí byť v dobrej loveckej kondícii,“ dodal pracovník biologickej ochrany.
Spomínané dravce v rámci tzv. sledovačky ochraňujú priestor aj za dráhou, takže ide o dĺžku zhruba 4 km. „Myšiak ako dravec nízkeho letu nekrúži, na to sa využívajú sokoly. Ich dennou dávkou sú štyri jednodňové kuriatka alebo pol holuba, pričom v zime potrebujú viac potravy ako v lete,“ uviedol Mrásko, ktorý pri ochrane využíva aj pyrotechnické pomôcky - svetlice a šrapnely. Takisto aj propánbutánové delá po celej dĺžke dráhy, ktoré sa odpaľujú aj na diaľku. Dosahujú 80 - 100 decibelov a tohto hluku sa vtáky boja.
Myšiak
- Oficiálny názov: Parabuteo
- Rozpätie krídel: okolo 1,1 m
- Hmotnosť: okolo 710 g
- Dožíva sa: 11 rokov
