Ten tohtoročný z Košíc je cennejší o to viac, že na svetovom šampionáte triumfovali štvrtýkrát za sebou, čo sa dovtedy podarilo iba Kanade (2001 – 2007). Tretí svetový titul si pridal do osobnej zbierky útočník Milan Rampáček, ktorý po MS zároveň ukončil svoju bohatú hokejbalovú kariéru.
Hokejbalisti SR triumfovali na predchádzajúcich troch svetových šampionátoch, ako jeden z najväčších favoritov mohli skloňovať slovo titul aj pred štartom toho tohtoročného. "Už od čias trénera Jozefa Ďuriša sme podobné myšlienky a úvahy z hlavy pravidelne vypúšťali. Vždy sme sa snažili sústrediť na najbližší duel a isť od zápasu k zápasu. Ak by sme si niečo podobné pripúšťali, alebo by sme rozmýšľali nad tým, zrejme by nás to len brzdilo," povedal 36-ročný Rampáček v televíznom štúdiu TABLET.TV.
Slovákom vyšli úvodné tri zápasy na turnaji priam excelentne. Najskôr si poradili s Fínskom (2:1), potom s USA (3:2 po predĺžení) a do tretice deklasovali Veľkú Britániu (8:1). Lenže nasledoval záverečný súboj v základnej skupine proti Česku, v ktorom sa zrodila ich jediná prehra na turnaji (1:2): "Spomínam si, že spoluhráč Jaro Martinusík prišiel po zápase do kabíny a prehru označil za niečo výborné, za súčasť plánu, za niečo, čo nám môže len pomôcť. A tak to aj bolo."
Do štvrťfinále išli zverenci Mojmíra Hojera z druhého miesta v A-skupine a čakal na nich duel s Talianskom, ktoré skončilo v "béčku" tretie. Po výhre 3:2 nasledovalo semifinále s Kanadou, ktorú deklasovali 6:1 a na rad prišiel finálový súboj s Fínskom: "Priznám sa, že až také suverénne víťazstvo nad zámorským tímom som nečakal. Skôr som si myslel, že sa bude rozhodovať až v predĺžení. Lenže Kanaďania si to zrejme prehrali vo svojich hlavách, keďže v záverečnej tretine boli často vylučovaní a my sme ich v následných presilovkách trestali. To boli podľa mňa zlomové okamihy zápasu. Pred finále s Fínskom bol v našej kabíne pokoj, prebiehali klasické 'doberačky' a hoci sme sa snažili čo najviac sústrediť na zápas, žiadne napätie badať na nikom nebolo. Všetci sme mali dobrú náladu, smiali sme sa, no najmä sme si na súpera verili. A napokon sme ho aj zdolali."
Pre skalického rodáka bol tohtoročný titul majstra sveta tretím v jeho bohatej kariére. Premiérový získal v roku 2015 vo švajčiarskom Zugu, druhý pridal o dva roky neskôr v Pardubiciach: "Nerád by som ich porovnával, všetky tri boli fantastické. Azda najťažší z nich bol však ten prvý v Zugu, keďže pred posledným zápasom v základnej skupine sme boli súci na vypadnutie. Každý jeden titul však bol špecifický, užíval som si ich a aj vďaka nim som spoznal mnoho vynikajúcich hokejbalistov. Aj preto si všetky cením rovnako," pokračoval najlepší slovenský hokejbalista roka 2015, ktorý už pred MS v Košiciach avizoval, že po šampionáte ukončí aktívnu kariéru: "Je to definitívne rozhodnutie. Okrem zlatej bodky v reprezentácii sa mi to podarilo so Skalicou aj na klubovej úrovni. V hokejbale som už dosiahol všetko, o čom som sníval, a navyše mi zdravie povedalo, že stačí. V neposlednom rade mám doma dve dcérky, ktoré treba vychovávať a tiež by som manželke rád vrátil všetky tie roky, ktoré som strávil pri športe," vysvetlil Rampáček, ktorý od hokejbalu nehodlá odísť nadobro, rád by svoje skúsenosti odovzdal ďalšej generácii.
Iba necelé dva mesiace pred začiatkom svetového šampionátu v Košiciach zomrel po krátkej a ťažkej chorobe dovtedajší tréner slovenskej reprezentácie Dušan Danko. "Veľmi rád naňho spomínam, zažil som s ním viacero úspechov. Viem, aký bol človek i výborný hráč a koľko hokejbalu dával a preň obetoval. On i jeho rodina s hokejbalom jednoducho žili. Už pred úvodným zápasom na MS priniesol tréner Hojer do kabíny Dušanov dres i plagát s jeho podobizňou, a tak som sa pred každým duelom naň pozrel a spomínal som. Je veľmi smutné, že sa nedožil tohto šampionátu, všetci sme mu to z celého srdca želali. On tam však s nami určite bol a my všetci sme mu titul majstra sveta venovali," uzavrel Milan Rampáček.
