Bodaj by nie, veď je práve šťastne zamilovaná do priateľa Petra, radosť jej robí dospelý syn Jakub (28) aj dospievajúca dcérka Maruška (14). Všetko ostatné prezradila v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa.
S priateľom randíte už rok, no v spoločnosti ste sa spočiatku neukazovali. Azda po prvý raz ste sa ruka v ruke objavili v máji na premiére muzikálu Cyrano z predmestia. Tajili ste zámerne svoj vzťah?
Skôr to bolo o tom, že príležitostí, kde by nás mohli vidieť spolu, až tak veľa nie je. Moja dcéra Maruška (14) je totiž vo veku, keď so mnou rada chodí na premiéry do kina či do divadla. Čiže v tomto mám veľkú parťáčku v nej. Ale, samozrejme, aj s priateľom Petrom sa radi vyberieme za kultúrou.
Máte teda spoločné záujmy?
Peter nie je z umeleckej brandže, pracuje v školstve. Máme však spoločné záujmy a vieme sa navzájom naučiť niečo nové. Chodíme často na turistiku do lesa, milujeme najmä Tatry. Obaja radi lyžujeme, rovnako radi trávime dovolenku pri mori. Sú to drobnosti, ktoré si užívame.
Ste žena v zrelom veku, mama dvoch detí, ktorá si po stroskotaných vzťahoch asi váži na mužovi skutočné hodnoty. Čo je pre vás dnes dôležité?
Moje predchádzajúce vzťahy som mala vo veku, keď som riešila rodinu. Dnes už netúžim po dieťati, a tak aj môj pohľad na vzťah je slobodnejší. Syn Jakub (28) je dospelý a má svoj vlastný život, dcéra Maruška bude mať 15 rokov a tiež ju beriem takmer ako dospelú. Snažím sa Petra akceptovať vo všetkých smeroch takého, aký je. Nemám ambíciu nikoho meniť. Mám päťdesiat rokov a viem, že si nemôžem lásku priviazať. Žiadne záväzky mi nezaručia stabilitu. Preto je pre mňa súčasný stav nesmierne slobodný. Dávam slobodu partnerovi, ale ak sa rozhodne, že nie, nebude to pre mňa taká tragédia, ako keď som sa rozchádzala s mužmi, s ktorými som mala deti.
Možno by to už nebola taká tragédia, no zlomené srdiečko bolí rovnako v každom veku...
Hovorím to s ohľadom na deti. Vždy som cítila veľký záväzok voči deťom. Teraz to beriem tak, že sme s Petrom spolu preto, lebo je nám tak fajn. Ale tým, že spolu nemáme deti, je to pre mňa iné.
Ako deti prijali Petra?
Môj syn má svoju domácnosť a nemáme už každodenný kontakt. Myslím si, že tak ako ja rešpektujem priateľov a partnerov svojich detí, tak deti akceptujú a rešpektujú moje rozhodnutia. K žiadnym napätiam u nás nedošlo. S deťmi sa snažíme nehodnotiť ľudí a brať veci tak, ako sú. Bez toho, aby si deti rozumeli s mojím partnerom, by bol ten vzťah absolútne nereálny. Pretože muži v mojom živote sú veľmi dôležití, ale vždy sú na prvom mieste moje deti.
Chystáte sa v lete na spoločnú dovolenku?
Chystáme sa, ideme s priateľmi aj s dcérou k Jadranskému moru. Už sa neviem dočkať.
Budete vylihovať na pláži alebo spojíte pobyt s poznávaním a s turistikou?
My si to tak delíme, snažíme sa nemiešať hrušky s jablkami. Chodievame buď na leňošské, alebo na aktívne dovolenky. S Petrom sme boli na jar na Malorke. Prešli sme si aktívnejšie celý ostrov a teraz sa chystáme oddýchnuť si na pláži a zaplávať si v mori.
Patríte medzi ženy, ktoré pred dovolenkou držia diétu a chodia do solária, aby vyzerali v plavkách dokonale?
Tým, že som celý rok na obrazovke, tak pre mňa vyzerať a držať si svoju líniu platí po celý rok. Nie je to tak, že pred dovolenkou treba rýchlo schudnúť. Hoci, príchod leta je motivujúci! (smiech) Začiatkom jari som však mala úraz, zle som stúpila na kamienky a poškodila som si šľachy na ľavom chodidle. Bolo to veľmi bolestivé a odstavilo ma to zo športových aktivít. O to viac som si musela teraz pred letom upravovať jedálny lístok. Chvalabohu, už môžem opatrne športovať. So Zorou Czoborovou momentálne pracujem na novom projekte, pripravujeme DVD pre ženy. Cez zábavu a tanec chceme dámy motivovať a ukázať im, že aj doma si môžu vyformovať peknú postavu.
Spomínali ste, že ste upravili jedálny lístok. Prezradíte konkrétne, na čo ste v diéte stavili? Lebo je toľko všelijakých „zaručených“ diét, a nie každá naozaj zaberá.
Zo svojho jedálneho lístka som vyškrtla pečivo a sladkosti. Nejde to ľahko, trvalo roky, kým som sa k tomu dopracovala. Krok po kroku som sa učila vystúpiť z komfortnej zóny a ísť systematicky za svojím cieľom. Dnes už som nastavená tak, že mi to nerobí problém. Ale priznám sa, že dostať sa do momentu, keď si to človek preprogramuje v hlave a telo ho poslúchne, je veľmi náročné.
Napriek tomu je niečo, čomu neodoláte?
Milujem šľahačku, neviem bez nej žiť. (smiech) Ale nesladím si ju, keď mám chuť na niečo sladké, pripravím si orechy, ovocie a šľahačku. To je môj dezert. Ale na druhej strane, nezbláznim sa z toho, že nemám modelkovské krivky. Dôležité pre mňa je, aby som sa cítila dobre.
Nie je teda pre vás podstatné byť vždy tip-top?
V rámci svojich možností sa snažím byť aj teraz tip-top, ale neprispôsobujem sa kŕčovito očakávaniam iných. Robím veci, ktoré chcem robiť a veci, ktoré nechcem robiť, nerobím. Nenechám sa tlačiť do niečoho, čo by som nechcela a je jedno, či ide o módu, alebo napríklad o líčenie. Spomínam si na dilemu, ktorú som mala na gymnáziu vždy, keď sa končila jar a prichádzalo leto. Trápila som sa, či si mám obliecť pančušky, alebo nie. Či to nebude trápne, keď prídem bez pančušiek a všetci sa na mňa budú dívať, že vonku je ešte zima a ja mám holé nohy. Alebo, naopak, že prídem v pančuškách a oni si povedia, že vonku je leto a ona je ešte v pančuškách! Dívala som sa z električky po nohách všetkých žien, či majú pančušky, alebo holé nohy, či zapadám, alebo nezapadám do davu. Tak to je dodnes taký môj výkričník, že haló, nerieš! (smiech)
V akom oblečení sa cítite najlepšie?
Ako kedy. Keď idem s niekým na večeru do reštaurácie, neoblečiem si rifle, tričko a neobujem si tenisky. Dobre sa cítim v topánkach na vysokom podpätku, vo vkusných šatách, nalíčená a s upravenými vlasmi. Ale takisto sa cítim dobre bez mejkapu s copom, v teplákoch doma na záhrade, ale trebárs aj v obchodnom centre. Na margo toho musím povedať, že keď sa niekedy pozerám v divadle z javiska do hľadiska, vidím, že niektorí ľudia sú krásne oblečení, no niektorí akoby prišli práve z ulice. Myslím si, že je to neúcta voči hercom, ale najmä voči sebe samému. Samozrejme, nepotrebujeme oblečením niečo demonštrovať, ale je pekné, keď si ľudia dokážu urobiť slávnostnú chvíľu. To je ako so stolovaním, môžeme si dať niečo „na stojáka“ z plastových tanierov, alebo sa najeme za krásne prestretým stolom a máme z toho zážitok.
Začínajú sa prázdniny, aj tie divadelné. Budete mať voľno?
Teraz sme dotočili seriál s názvom Bodka. Hlavný seriálový hrdina je pes a ja tam hrám pojašenú susedu Arvayovú. V lete hodlám oddychovať, aj keď práve som v rokovaní o spolupráci na ďalšom seriáli. Ešte sme sa však nedohodli, takže uvidím... Po prázdninách budem ďalej hrať predstavenia Mamma mia!, Klimaktérium a v divadle La Komika sa už rozprávame s režisérom Karolom Vosátkom o nových projektoch. Zatiaľ však nemám nič, do čoho by som sa od septembra pracovne reálne vrhla. Je to fajn, lebo sa chcem venovať aj rodine.
Vo februári ste oslávili päťdesiatku. Niektoré ženy majú s pribúdajúcimi rokmi problém. A čo vy?
S pribúdajúcimi rokmi je život pre mňa stále krajší a krajší. Som pokornejšia, pokojnejšia a viem si viac užívať maličkosti. Mám menej očakávaní, viac akceptujem ľudí a netrápim sa pre hlúposti. Žijem oveľa jednoduchší život. Ale, paradoxne, oveľa bohatší.
Čo vás naučilo tých päťdesiat rokov?
Mám jedno veľké poučenie z prvých päťdesiatich rokov svojho života. Často som sa snažila pre pokoj v rodine nejsť do konfliktu a potláčala som svoju nespokojnosť. Myslela som si, že keď sa nebudem hádať, keď nebudem vnášať napätie do rodinného večera, tak bude rodina žiť šťastnejšie. Nevedela som, že tým, že nevyjadrujem svoje negatívne postoje a názory, strácam samu seba.
Akú radu by ste z tohto poučenia dali svojim deťom do života?
Buďte samy sebou! Okolie, ktoré vás takých akceptuje, stojí za to a tí, čo vás takých neakceptujú, nestoja za to ani na chvíľu.
