Odstraňovanie buriny a predchádzanie jej rastu chce mesto riešiť systémovo, a to intenzívnou pravidelnou údržbou a čistením spevnených plôch. "Tak, aby sa zamedzilo nánosom prachu a zeminy, ktoré slúžia na jej rast, nakoľko boli tieto práce v minulosti zanedbávané," píše sa v predloženom materiáli. Samospráva poukazuje na to, že glyfosát bol Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO, jej inštitútom pre výskum rakoviny (IARC), na základe záverov komisie 17 nezávislých expertov a verejne dostupných štúdií toxicity, označený za potenciálny karcinogén. "Členské krajiny Európskej únie v novembri roku 2017 odsúhlasili úplný zákaz používania tohto herbicídu od roku 2022," podotkla Bratislava.
Zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) v novembri 2018 schválilo zámer nepoužívať na ničenie burín a ruderálnych rastlín herbicídy na báze glyfosátov na verejných priestranstvách vo vlastníctve BSK a snažiť sa používať prípravky na ekologickom princípe. "Vzhľadom na vyššie uvedené a na nepriaznivé vplyvy chemických postrekov na životné prostredie, život obyvateľov, fauny a flóry a zároveň dostupné, inovatívne a prírode blízke možnosti odstraňovania burín, navrhujeme úplne upustiť od používania chemických postrekov na báze glyfosátu, s výnimkou používania prostriedkov na odstraňovanie inváznych rastlín na všetkých pozemkoch vo vlastníctve a správe hlavného mesta," spresnila samospráva.
Mesto zároveň začína komplexne riešiť otázky používania pesticídov na území Bratislavy.
