Po tom, ako dcéru hodil o stôl, rozhodla sa po dlhých rokoch trápenia konať. Ešte pred rokom podala na manžela trestné oznámenie, no až keď svoj desivý príbeh zverejnila na sociálnej sieti, veci sa pohli. Avšak ani vo sne jej nenapadlo, že jej rany nielen na tele, ale aj na duši vyhodnotí polícia len ako priestupok zo strany manžela.
Mladá mamička si po boku exmanžela prešla peklom. Zúfalá žena sa po jedenástich rokoch rozhodla prelomiť mlčanie a začiatkom júna zverejnila na sociálnej sieti status o domácom násilí, ktoré bolo podľa jej slov na dennom poriadku. „Prvýkrát to bol prasknutý bubienok, ruka, noha a zlomené rebrá. Dokopal ma aj v tehotenstve a prišla som o dieťa,“ znejú mrazivé slová sympatickej blondíny.
To, akých zverstiev sa na nej vtedajší manžel dopúšťal, vedel málokto. Blondínka to celé roky trpela kvôli deťom, ktoré nechcela ohroziť. Zlom však nastal, keď beštia v mužskej koži napadla aj dcéru. „Dávala riad do umývačky hlučnejšie, na čo sa môj muž nahneval, chytil ju pod krk a hodil na stolík,“ opisuje šokujúce detaily pekla Simona, ktorá sa rozhodla trápenie ukončiť.
Strach o deti
Hoci mladá mamička podala trestné oznámenie takmer pred rokom, odpovede sa dočkala iba pred pár dňami. Zarážajúce na celom prípade je, že sa tak stalo až po zúfalom výkriku na sociálnej sieti. „Rozhodnutie prišlo vo štvrtok. Kvalifikovali to ako priestupok, ktorý môže byť na mieste pokutovaný, alebo ho môžu úplne oslobodiť,“ prezradila ťažko skúšaná žena, ktorá je zo systému polície znechutená.
Hoci ju podľa jej vlastných slov čaká veľmi dlhá cesta, rozhodla sa bojovať za spravodlivosť hlavne kvôli deťom a podáva odvolanie.“ Vyšetrovanie predmetnej veci bolo skončené rozhodnutím o postúpení veci Okresnému úradu Senica na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,“ povedal Simonin advokát Jozef Caban, ktorý dodal, že proti rozhodnutiu podajú sťažnosť.
Boj o život
Nový Čas ale zisťoval, ako je možné, že sú rozbitá hlava a podliatiny považované len za hrubé správanie manžela a priestupok. „Úrad kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru sa zverejneným príspevkom na facebookovom profile poškodenej hneď po zverejnení začal zaoberať a momentálne prebieha metodická previerka postupu vyšetrovateľky aj jej nadriadeného pri vyšetrovaní,“ povedal hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka, ktorý dodal, že ďalšie opatrenia budú prijaté v závislosti od výsledkov previerky. Situácia však podľa Simony nevyzerá ružovo, keďže v jej neprospech hrajú exmanželove kontakty.
„Primátor je jeho známy a tým pádom sa obávam, že by to mohli zamiesť pod koberec,“ priznáva so smútkom mladá fotografka, ktorá je na pokraji síl. Jej situáciu zhoršuje aj fakt, že ak by odvolanie zamietli, mohol by byť zrušený aj zákaz priblíženia, čo by v jej prípade mohlo znamenať aj boj o život. Zároveň však vyjadruje ľútosť nad nečinnosťou nášho systému. „Ani sa nečudujem, prečo to ženy strpia. Žiadna to nechce zažívať, pretože nikto vám nepomôže,“ dodala zúfalo mamička, ktorá bude musieť čoskoro všetko absolvovať znova.
Ministerka zasiahla
Petar Lazarov, hovorca ministerstva vnútra
- Okamžite ako sa ministerka vnútra Denisa Saková o tomto prípade dozvedela, kontaktovala viceprezidentku PZ Janu Maškarovú, s ktorou prednedávnom spustili projekt, ktorý sa venuje práve domácemu násiliu. Podľa našich informácií úrad kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru sa týmto prípadom zaoberá a prebieha metodická previerka postupu vyšetrovateľky a aj jej nadriadeného pri vyšetrovaní. Ak sa potvrdí, že prišlo k zlyhaniu, nebudeme takéto pochybenie tolerovať a vyvodíme patričné dôsledky.
Domáce násilie musí byť preukázané
Róbert Bános, advokát
- Aby mohlo byť domáce násilie vygenerované ako trestný čin či už ublíženia na zdraví, alebo týrania blízkej a zverenej osoby, je
nevyhnutné vedieť tieto tvrdenia preukázať, najčastejšie vo forme lekárskych vyjadrení, lekárskych správ, či znaleckých posudkov. Ak tieto podklady sú a fyzické či psychické násilie sú nimi preukázané, takýto čin by nemal byť kvalifi kovaný ako priestupok.
Sociálna poradkyňa Ida Želinská
Kto môže za to, že dobitá žena sa nevie dovolať spravodlivosti?
Dovolím si povedať, že to, čo sa stalo Simone, je na Slovensku bežnou praxou. Nie je to o len o konkrétnom vyšetrovateľovi, nie je to o policajtovi, je to o systéme, o tom, ako sa tento štát pozerá na obete domáceho násilia. My ako odborníci často hovoríme obetiam, že najviac budú ohrozené vtedy, keď urobia kroky - keď podajú návrh na rozvod, keď podajú trestné oznámenie, vtedy budete ohrozené, vtedy sa to násilie zosilnie. A čo im máme povedať teraz? Že to bude trvalé?
Pokutou za priestupok sa všetko končí?
U nás neexistujú ako súčasť trestu napríklad práca s násilníkmi, akési kurzy sebaovládania, ktoré by bolo povinné, ktoré by aspoň čiastočne mohlo eliminovať ďalšie násilie. Obete sú často odkázané samy na seba. Výhodou je, keď to žena medializuje, vtedy sa násilník bojí viac. Ale médiá nemajú suplovať štát, ktorý by ich reálne mal chrániť.
Podľa znaleckého posudku si však zranenia po bitke nevyžadovali viac ako 7 dní pn? Nik ale neskúma psychický stav obete?
To je to šialené. Videla som oba znalecké posudky. Skúsila som sa vžiť do kože Simony - roky znáša násilie, potom sa z toho rozhodne von, skončíte v rukách psychiatra, ale znalecký posudok rieši len úraz po bitke, ďalšie psychické zranenia akoby neboli - a pritom boli, lekári predsa nevypísali PN-ku len tak pre nič za nič.
Akú motiváciu majú ženy vôbec facky, bitky, kopance nahlásiť na polícii? Vy by ste to urobili?
Motivácia je stále rovnaká - ochrániť sa tak ako predtým, keď vás niekto stlčie na ulici, keď zaútočí na vaše deti v škole. Tiež idete na políciu s dôverou, že nájde mechanizmus, ako toho človeka zastaviť. Je ale dobré, keď v tom neostanú samý - keď si nechajú radiť od právnikov (ak si ich môžu dovoliť) alebo od špecialistov z rôznych organizácií, ktoré pomáhajú obetiam. Tak sa im napríklad nestane to, čo Simone, že zabudnú povedať, že chcú byť informovaní o výsledku vyšetrovania, a tak nebudú vedieť nič. Alebo samy nestihnú lehoty na odvolanie a procesy sa zastavia. Nebudú vedieť, že do spisu treba aj dokladať podklady... a stovky iných detailov. A či by som to nahlásila? Iste: pýtate sa ma veľmi osobne, až to pichlo. Ale áno. Nahlásila by som to, v tom momente, kedy by som vedela, že niekde existuje pre mňa bezpečie.
