Ženské kroje boli rozdielne výšivkou, látkou, čipkou aj šnurovaním, ktoré vyzdvihli ich ladné krivky. Aj muži a deti však nosili tradičné oblečenie, ktoré prináša výstava Krojované bábiky Slovenska v Piešťanoch. Vystavujú na nej zmenšené verzie najzaujímavejších kusov z rôznych krajov.
Ženský kroj sa skladal z niekoľkých častí. Okrem rubáča, čo bol spodný odev z konopného vlákna, si švárne devy obliekali rukávce, prucleky - teda živôtiky ušité z brokátu, kasanice a zástery. Vydaté ženy nosili na hlave čepiec, slobodné mali zasa ručníky. Nepatrili medzi prezdobené, naopak, vynikali jednoduchšími motívmi a striedmou farebnosťou.
Slávnostný bol zdobenejší, pracovný jednoduchší. Pod všetky sa nosil spodný ľanový odev. Kroj tvorila sukňa a zástera, košieľka, v lete ich dopĺňal prunclík, čo bola vestička. V chladnejšom počasí zase lipitka, teda kabátik s dlhým rukávom a volánom v oblasti pása. Pôvodne používaný brokát nahradili moderné látky, ako sú letohrad či diolén.
Od ostatných krojov sa líši mierou remeselného spracovania výšivky na rukávcoch a zásterách. Až do posledného štádia vývoja si udržal náročnú výšivku na prelamovanom základe, ide o takzvané žilinské šitie so starými renesančnými vzormi, ktoré šičkám zabrali dlhé hodiny, než ich dokončili. Takéto kroje sa v rodinách dedili.
Kroj z okolia Piešťan je veľmi cenený najmä vďaka svojej vyspelej výšivkárskej technike. Piešťanská čipka dostala konečnú podobu koncom 19. storočia, keď nahradili bielu farbu žltou, oranžovou a neskôr červenou. Tieto kroje patrili medzi najdekoratívnejšie a najdrahšie, aké na Slovensku šili.
