Politické frakcie v EP totiž už dali najavo svoju nespokojnosť s dohodou, ktorá sa zrodila po trojdňovom mimoriadnom summite.
Politické skupiny v EP, ako aj mnohí europoslanci už prostredníctvom sociálnych médií či vyhlásení pre novinárov dali najavo, že sa im nepáči dohoda premiérov a prezidentov, ktorá ignorovala takzvaný systém špicenkandidátov, čiže nominantov celoeurópskych politických strán pre vysoké pozície v EÚ.
V prípade, že by poslanci EP neschválili balík nominácií na top pozície v EÚ, premiéri a prezidenti musia v priebehu mesiaca zvolať ďalší krízový summit a dohodnúť sa na nových menách prijateľných pre európskych zákonodarcov.
"Dúfam, že politickí vodcovia, a to nielen premiéri, urobia všetko pre to, aby presvedčili našich kolegov v Európskom parlamente, že treba podporiť tento projekt," povedal Tusk o procese nominácií po skončení summitu v Bruseli. Zároveň však priznal, že je "veľkou otázkou", či europarlament odobrí balík štyroch dohodnutých mien.
Kompromis z Bruselu znamená, že štyri dôležité pozície budú vyvážené z rodového hľadiska - dve ženy a dvaja muži -, avšak nedosiahla sa zemepisná rovnováha, po ktorej volalo Slovensko a ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4).
Šéfkou Európskej komisie by sa od 1. novembra mala stať nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová, vedenie Európskej centrálnej banky prevezme francúzska pravicová politička Christine Lagardová. Obe zastupujú Európsku ľudovú stranu (EPP).
Šéf španielskej diplomacie a zástupca tábora sociálnych demokratov Josep Borrell by mal byť novým šéfom diplomacie EÚ a belgický liberálny premiér Charles Michel bude predsedať Európskej rade.
Tusk upozornil, že von der Leyenová si za podpredsedov exekutívy EÚ zvolí neúspešných špicenkandidátov Fransa Timmermansa z Holandska a Margrethe Vestagerovú z Dánska.
Timmermansa, ktorého meno sa v hre o šéfa eurokomisie najčastejšie skloňovalo počas summitu v pondelok, odmietli predovšetkým krajiny V4 a Taliansko.
