Partia horolezcov sa v apríli roku 1969 vybrala prvýkrát do Himalájívystúpiť na osemtisícovku Nangá Parbat. Koncom júna sa im však pre extrémne zlé počasie podarilo vyjsť len do výšky 6 950 metrov. No už o dva roky dvojica Slovákov definitívne pokorila prvú osemtisícovku. Legendárnym výstupom je venovaná výstava v Starom Smokovci, ktorú má pod palcom účastník výpravy Ivan Urbanovič (86).
Bývalí československí horolezci snívali o himalájskych vrcholoch od 60. rokov minulého storočia. Ich sen sa približoval výstupmi na sedemtisícové vrcholy v pakistanskom Hindúkuši. Stále to však neboli osemtisícovky. „Na konci 60. a začiatkom 70. rokov vôbec nebolo jednoduché dostať sa do Himalájí. Okrem neskutočne veľkej byrokracie s povoleniami to vyžadovalo aj medzinárodné diplomatické úsilie a hlavne to chcelo zabezpečiť dopravu,“ spomína Ivan Urbanovič (86), ktorý bol priamym účastníkom oboch expedícii – nielen ako horolezec, ale aj ako fotograf.
„Išlo sa tisíce kilometrov na Tatre 148 plnej materiálu a na terénnych gazíkoch. Keď sme sa dozvedeli, že sme dostali povolenie vycestovať a ísť na himalájsku expedíciu, veľmi sme sa radovali. No keď sme sa dozvedeli, že sme od pakistanských úradov dostali povolenie alebo umiestenku na Nangá Parbat, ostali sme sklamaní. Dnes viem, že to bolo obrovské šťastie, že sme mohli ísť práve na túto horu, ktorá je dnes považovaná za druhú najťažšiu horu sveta po K2,“ pochvaľuje si Urbanovič.
Obe naše expedície na legendárnu osemtisícovku, ktorá má aj prezývku Hora smrti, zachytil na svojich fotografiách. Viac ako 250 ich teraz po dlhých desaťročiach vystavil vo Vile Flóra v Starom Smokovci. „Dodnes fotím, ale fotografovať vtedy a dnes je obrovský rozdiel. Už len zohnať dobrý film, či to bol Kodak alebo Orwo, bol vtedy veľký problém. Cestoval som pre ne do Brna či Prahy, keď mi kamaráti zavolali, že ich majú pre mňa odložené. To, čo som odfotil, som uvidel až po týždňoch, keď som fotky doma urobil,“ pousmial sa posledný žijúci člen prvej našej himalájskej expedície spred 50 rokov.
Dokonca si pamätá aj na to, ako ich ľudia vtedy odprevádzali a vítali ako veľké hviezdy. „Dnes viac vieme o vysokohorských tragédiách ako o horolezeckých úspechoch,“ dodáva Urbanovič. Na vrchol vyliezla expedícia 11. júla 1971. Prví Slováci (zároveň aj Čechoslováci), ktorí sa dostali nad 8 000 metrov, boli Ivan Fiala a Michal Orolín.
1969: Prvá Československá expedícia do Himalájí
Títo muži sa v apríli 1969 vybrali prvýkrát do himalájskych hôr na osemtisícovku. Koncom júna však vyšli len do výšky 6 950 metrov.
Horný rad
Zľava: František Dostál, Juraj Weincziler, Vladimír Vacata (zástupca Československého konzulátu), Ján Horan, doktor Juraj Janovský, Miroslav Jaškovský, Ivan Urbanovič
Dolný rad
Zľava: Jozef Koršala, Arno Puškáš, František Mrázik, Ivan Gálfy vedúci expedície, Milan Kriššák, Zdeno Vaško a fi lmár Miroslav Filip. Nedostali sa až na vrchol. To sa podarilo až druhej expedícii v roku 1971.
Nangá parbat (8 126 m n. m.)
- iný názov Diámir
- 9. najvyšší vrch sveta
- výška 8 126 m n. m.
- leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach a patrí k najnebezpečnejším vrchom
- známy aj veľmi nepriaznivým počasím
- ako prvý na vrchol vystúpil v roku 1953 rakúsky horolezec Hermann Buhl
- slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolín ho zdolali v roku 1971.
