Okrem pestovania suchuodolných odrôd by mali na poliach urobiť opatrenia na zadržiavanie vody, ďalej by sa mali zamerať na dostatok organickej hmoty v pôde a na vápnenie pôd. Nedostatok vápnika totiž spôsobuje, že všetky ostatné živiny sú pre rastliny neprístupné. „Kombinácia vápnenia, organickej hmoty a zlepšenie hospodárenia na pôde by zlepšili aj hospodárenie s vodou,“ povedala na žatevnom výjazde na poliach Poľnohospodárskeho družstva Hlohovec Matečná. Ministerstvo disponuje odhadmi, podľa ktorých by úrody mali byť vďaka májovým dažďom o niečo vyššie. Poľnohospodári priamo na poli oponovali, že májové odhady poznačil suchý jún a preto sú už neaktuálne.
Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha optimistický výhľad z konca mája je po suchom júni už menej optimistický. „Čo je veľmi dôležité pre spotrebiteľa, na Slovensku dopestujeme 1,6 milióna ton pšenice, spotrebujeme približne 600 tisíc ton a ostatnú vyvezieme, teda v tej základnej komodite sme veľmi sebestační. Cena pšenice má na konečný výrobok, chlieb, pečivo, iba minimálny vplyv, keďže tvorí len asi 25 percent z nákladovej ceny výrobku,“ povedal Macho. Čo sa týka vodozádržných opatrení, organického hnojenia a vápnenia pôdy, poľnohospodári sú podľa neho pripravení robiť tieto opatrenia, ale potrebujú k tomu aj podporu, aby mali rovnaké podmienky ako poľnohospodári inde v Európskej únii.
Predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Trnave Oliver Šiatkovský skonštatoval, že očakávania dobrej úrody sa v Trnavskom regióne zatiaľ nenapĺňajú. „Podpísal sa pod to suchý apríl, v máji síce pršalo, ale v júni prišli opäť suchá a veľmi vysoké teploty, časť obilnín zahorela. V prípade pšeníc a jačmeňov to bude mať vplyv aj na ich kvalitu, takže ružové okuliare už nemáme,“ povedal.
Poľnohospodárske družstvo Hlohovec hospodári na výmere zhruba 4 500 hektárov pôdy, z toho 80 percent sa nachádza v zvlnenom teréne. Družstevníci sú podľa predsedu Antona Ceba v dvoch tretinách žatvy, v prípade tvrdých pšeníc zaznamenali veľmi nízke úrody na úrovni 3,5 tony na hektár a v prípade mäkkých pšeníc 4,5 tony, čo je v tomto podniku podpriemer. Družstvo však diverzifikuje svoju produkciu, okrem obilnín pestuje aj mak, cukrovú repu, hrach, hrozno a ďalšie plodiny.
